Komplikácie diabetu
10. 8. 2022
· 8 minút na prečítanie
Bez správnej liečby môže dôjsť k mnohým závažným komplikáciám. Tie je možné rozdeliť na akútne (krátkodobé) a chronické (dlhodobé).
Obsah článku
- Hypoglykémia
- Ako sa hypoglykémia prejavuje?
- Aká je prvá pomoc pri hypoglykémii?
- Hyperglykémia
- Ako sa hyperglykémia prejavuje?
- Aká je prvá pomoc pri hyperglykémii?
- Postihnutie obličiek (diabetická nefropatia)
- Postihnutie očí (diabetická retinopatia)
- Postihnutie nervov (diabetická neuropatia)
- Postihnutie veľkých ciev
- Syndróm diabetickej nohy
Diabetes je celoživotné ochorenie, ktoré si vyžaduje veľmi pozornú kontrolu a starostlivosť. Bez správnej liečby môže dôjsť k mnohým závažným komplikáciám. Tie je možné rozdeliť na akútne (krátkodobé) a chronické (dlhodobé).
Medzi akútne komplikácie diabetu patria hypoglykémia a hyperglykémia. Ľahšie akútne komplikácie prežíva každý diabetik relatívne často, nedá sa im úplne vyhnúť. Cieľom liečby diabetu je akútnym komplikáciám podľa možností predchádzať, a ak sa vyskytnú, vedieť ich rýchlo a účinne riešiť.
Hypoglykémia
- Hypoglykémia znamená zníženie cukru v krvi pod normálne hodnoty platiace pre zdravých ľudí, teda pod 3,3 mmol/l.
- Hypoglykémia vzniká pri nadbytku inzulínu v tele a/alebo pri nedostatku glukózy.
- Podľa závažnosti môžeme hypoglykémiu rozdeliť na ľahkú, stredne ťažkú, ťažkú až diabetickú kómu.
- Ľahkú a stredne ťažkú hypoglykémiu môže pacient zvládnuť sám bez pomoci druhej osoby. Pri ťažkej hypoglykémii alebo poruche vedomia je potrebná pomoc zdravotníckych pracovníkov.
Ako sa hypoglykémia prejavuje?
- búšenie srdca,
- potenie, nepokoj,
- bledosť,
- pocit hladu,
- slabosť,
- závrat,
- triaška,
- poruchy orientácie,
- zlá koncentrácia a koordinácia,
- rozostrené videnie,
- poruchy vedomia až bezvedomie.
Aká je prvá pomoc pri hypoglykémii?
Prvou pomocou pri hypoglykémii je podanie jednoduchého cukru,ktorý sa rýchlo vstrebáva – napríklad hroznový cukor. Ten by mal nosiť každý diabetik pri sebe pre prípad potreby. Ako prvú pomoc pri hypoglykémii je tiež možné pacientovi podať sladký nápoj. Pokiaľ je pacient v bezvedomí, je nutné zavolať rýchlu záchrannú službu.
Hyperglykémia
Hyperglykémia znamená zvýšenie cukru v krvi nad normálne hodnoty u zdravých ľudí, teda nad 7,0 mmol/l. Typické príznaky hyperglykémie sa však mnohokrát prejavujú až do hodnôt 10 – 15 mmol/l. Glykémiu nad 20 mmol/l považujeme za akútne nebezpečnú, pretože môže viesť k väčšiemu odvodneniu organizmu a k život ohrozujúcemu okysleniu krvi – ketoacidóze. K hyperglykémii môže dôjsť pri nesprávnom podaní inzulínu, malou dávkou alebo úplným vynechaním inzulínu či iných liekov na liečbu diabetu, závažnými chybami v diéte, pri infekčnom ochorení či pri strese.
Ako sa hyperglykémia prejavuje?
- K menej nápadným príznakom hyperglykémie patrí celková únava, u starších ľudí budí dojem až pokračujúcej sklerózy. Typický je častý výskyt infekcií – najmä plesňových, kožných hnisavých procesov a močových infekcií. Pri hyperglykémii dochádza tiež často k celkovej slabosti a bolestiam hlavy.
- Príznakmi rozvíjajúcej sa ťažkej hyperglykémie sú veľký smäd, sucho v ústach a časté močenie. Následkom častého močenia dochádza k odvodneniu, koža je suchá a teplá.
- Pokračujúca hyperglykémia je už spojená so vzostupom hladiny ketolátok v ľudskom tele. Prejavuje sa nechutenstvom, nevoľnosťou až pocitom na vracanie, niekedy i bolesťou brucha.
- Pri hroziacom bezvedomí je dych cítiť výrazne po acetóne, dýchanie sa prehlbuje a následne dochádza k bezvedomiu a kŕčom.
Aká je prvá pomoc pri hyperglykémii?
- Pri príznakoch ťažkej hyperglykémie je potrebné ihneď glukomerom skontrolovať, či je glykémia skutočne vysoká (väčšinou nad 15 mmol/l). Pokiaľ sa glykémia blíži k 20 mmol/l alebo sú prítomné typické príznaky, je vhodné testovacím prúžkom overiť prítomnosť ketolátok v moči.
- V každom prípade je nutné piť dostatok tekutín, najlepšie minerálne vody, a podľa potreby pridať inzulín, pokiaľ je ním pacient liečený.
- Pokiaľ sa nedarí glykémiu znížiť a u pacienta sa prejavujú poruchy vedomia alebo je v bezvedomí, je nutné zavolať rýchlu záchrannú službu.
Chronické komplikácie postihujú pacientov s diabetom 1. i 2. typu. Či sa tieto komplikácie vyskytujú, závisí od: celkovej dĺžky trvania ochorenia (čím dlhšie človek na diabetes trpí, tým je riziko komplikácií vyššie), správnej liečby, dodržiavania režimových opatrení (čím je pacient zodpovednejší v liečbe a diéte, tým menej trpí komplikáciami). Hlavnou príčinou vzniku neskorých komplikácií diabetu je dlhodobá a opakujúca sa hyperglykémia. Tá je pre organizmus neprirodzená a ľudské bunky a tkanivá nie sú na vysoké koncentrácie glukózy prispôsobené. Dochádza preto k ich poškodeniu.
Chronické komplikácie môžu postihovať veľa orgánov a patria sem postihnutia:
- obličiek (znížená funkcia až ich zlyhanie),
- očí (poškodenie sietnice až slepota),
- ciev (ateroskleróza, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda),
- nervov (brnenie, bolesti končatín),
- dolných končatín (otlaky, vredy, defekty, zápaly až amputácie),
- tráviaceho ústrojenstva (poruchy trávenia, vyprázdňovania, žlčníkové kamene).
Tieto neskoré komplikácie sú najnebezpečnejším dôsledkom diabetu, ktorý pacienta ohrozuje na živote:
- Diabetes je príčinou takmer 40 % prípadov chronického zlyhania obličiek.
- Diabetes patrí k najčastejším príčinám slepoty v dospelosti a je jednou z najčastejších príčin amputácie dolných končatín.
- Približne ¾ pacientov s diabetom umierajú v dôsledku srdcovo-cievnych komplikácií.
Hlavnou podstatou liečby diabetu je predchádzanie výskytu chronických komplikácií a zaistenie rovnakej kvality života, akú majú zdraví ľudia.
Postihnutie obličiek (diabetická nefropatia)
Nedostatočná liečba a nedodržiavanie vhodnej diéty vedú k poškodeniu malých ciev rôznych orgánov vrátane obličiek.
V obličkách sa krv filtruje a vzniká takzvaný primárny moč, v ktorom sú rozpustené odpadové látky a telo sa ich touto cestou zbavuje. Neprepúšťa však väčšie častice, napríklad bielkoviny.
Vplyvom dlhodobo zvýšenej hladiny cukru v krvi sa obličky poškodia a začnú prepúšťať i bielkoviny. To sa prejaví nálezom bielkoviny v moči, predovšetkým albumínu. Najprv sú straty albumínu menšie (30 – 300 mg/deň) a tento stav sa označuje ako mikroalbuminúria. Väčšia strata bielkovín močom (nad 0,5 g/deň) znamená už závažnejšie postihnutie a hovoríme o proteinúrii. Strata viac než 3 g bielkovín za deň môže byť sprevádzaná opuchmi, vysokým krvným tlakom, vysokými hodnotami krvných tukov (tzv. nefrotický syndróm).
Poškodenie obličiek môže viesť až k ich celkovému zlyhaniu. Pacienti musia potom chodiť na umelé čistenie krvi (dialýzu), v najťažších prípadoch podstúpiť transplantáciu obličiek. Preto sú dôležité pravidelné kontroly prítomnosti bielkovín v moči, aby boli prípadné zmeny v obličkách podchytené.
Postihnutie očí (diabetická retinopatia)
Diabetická retinopatia je postihnutie sietnice oka. Nadmerným množstvom glukózy v krvi dochádza k poškodeniu ciev, ktoré sietnicu vyživujú. To môže viesť k závažným poruchám zraku až k slepote. Poškodenie sietnice je nevratné. Zásadná je opäť prevencia, čo znamená dodržiavanie liečby, diétneho režimu a pravidelné kontroly očného pozadia u očného lekára (oftalmológa) minimálne 1-krát ročne.
Postihnutie nervov (diabetická neuropatia)
- Postihnutie nervov sa pri diabete prejavuje na nervoch ovplyvňujúcich vnútorné orgány (vegetatívna neuropatia) a nervoch vedúcich do rúk a nôh (periférna neuropatia).
- Vegetatívna neuropatia môže mať za následok problémy so srdcom a cievami, ako sú napríklad poruchy srdcového rytmu alebo pokles krvného tlaku po postavení sa. Môže tiež spôsobovať ťažkosti s močovým ústrojenstvom – ťažké vyprázdňovanie a impotenciu.
- Periférna neuropatia sa prejavuje poruchou citlivosti nervov nôh, niekedy i rúk. Práve tieto nervy nás informujú o tom, či je niečo teplé alebo studené, či nás niečo netlačí alebo nie sme poranení. Diabetici mávajú preto problém rozoznať prílišný chlad či teplo, rôzne otlaky od topánok alebo poranenia. Periférna neuropatia sa môže prejaviť ako mravčenie, brnenie a pálenie v nohách v pokoji, najmä v noci. Ťažkosti sa môžu zmierniť, ak sa pacient prejde.
- Neuropatia niekedy nemusí mať žiadne príznaky. Naopak, niektoré z uvedených ťažkostí nemusia byť spôsobené neuropatiou.
Postihnutie veľkých ciev
Je spôsobené aterosklerózou (kôrnatením) veľkých ciev krvného obehu. Príčinou aterosklerózy je porucha metabolizmu krvných tukov, najmä cholesterolu. Jeho zvýšená hladina sa spočiatku prejavuje výrastkami v okolí očí, tukovými výbežkami na šľachách a koži alebo šelestami na veľkých tepnách pri vyšetrení krvného obehu.
Pri dlhodobo zvýšenej hladine cholesterolu sa rozvíja ateroskleróza a s ňou súvisiace komplikácie. Cholesterol sa postupne začne ukladať v stenách ciev a vytvára tam takzvané aterosklerotické pláty. Aterosklerotický plát postupne rastie a mení prirodzený polomer ciev. Zároveň môže prasknúť, oddeliť sa od cievnej steny a pri prechode cievnym riečiskom upchať niektoré menšie či väčšie cievy. Takto vznikajú komplikácie aterosklerózy, ako napríklad:
- ischemická choroba srdca a jej prejavy – záchvatovitá bolesť na hrudi (angina pectoris) a jej dôsledok – infarkt myokardu,
- cievna mozgová príhoda (mŕtvica),
- chronická nedostatočnosť ciev dolných končatín (ischemická choroba dolných končatín). Ide o ochorenie tepien, pri ktorom hrozí ich uzatvorenie tukovými plátmi. Prejavuje sa chladnými končatinami, bolesťou a v neskorších štádiách môže byť nutná amputácia.
- Aterosklerotické postihnutie ciev je u diabetikov 2- až 4-krát vyššie než u osôb, ktoré diabetes nemajú. Znížené prekrvenie nôh je spolu s postihnutím nervov príčinou takzvaného syndrómu diabetickej nohy.
Syndróm diabetickej nohy
Pod pojmom syndróm diabetickej nohy rozumieme chorobné zmeny, ktoré postihujú tkanivá nohy pod členkom. Tieto zmeny vznikajú v dôsledku postihnutia ciev, nervov a pri väčšom sklone k infekcii. Najčastejšie sa objavujú vredy na chodidle nohy alebo odumieranie tkanina na prstoch nôh.
Pri poruche citlivosti nervov v nohách môžu vznikať rozsiahle nehojace sa rany mnohokrát z bezvýznamných dôvodov. Napríklad obarením príliš horúcou vodou pri kúpeli, šliapnutím na niečo ostré či kameň v topánke, poranením pri odstraňovaní zatvrdnutej kože alebo pri pedikúre. V týchto miestach potom často dochádza k infekcii. Množstvo cukru je zvýšené nielen v krvi, ale aj vo všetkých tkanivách. A v „sladkom prostredí“ sa infekcia šíri veľkou rýchlosťou. Aj hojenie poškodených tkanív býva pomalšie. Hlavne v dôsledku zlého prekrvenia a oslabenej funkcie imunitného systému.
Chronické komplikácie diabetu sú zodpovedné za vysokú úmrtnosť diabetikov. I keď sa objavujú nové liečebné postupy, najúčinnejšou možnosťou prevencie vzniku komplikácie zostáva stále správna liečba diabetu, liečba porúch krvných tukov, vysokého krvného tlaku a najmä dôsledné a trvalé dodržiavanie liečebného režimu.