Cukrovka a náhradné sladidlá - musím sa vzdať sladkostí?

„V posledných rokoch je stévia objektom výskumov, ktoré sa snažia potvrdiť jej protizápalový a protinádorový účinok. Zistilo sa, že steviozidy majú liečivé účinky pri hojení rán, regulujú tvorbu baktérií v ústnej dutiny a tým znižujú tvorbu zubného kazu. Práve ten je častým problémom u diabetikov vďaka zníženej produkcii slín a zvýšenej hladiny cukru krvi, ktorá len uľahčuje vznik zápalov a infekcií,“ vysvetľuje PharmDr. Katarína Rumlová.

Syntetické sladidlá identické s prírodnými

Najpoužívanejšími zástupcami z tejto skupiny sú sorbitol, xylitol a mannitol. Prirodzene ich nájdeme predovšetkým v ovocí (hrušky, čerešne, jablká, hrozno) a zelenine. „Sú využívané pre svoj nízky glykemický index (nespôsobujú prudký nárast hladiny cukru v krvi) avšak nesmieme zabúdať na ich vyššiu energetickú hodnotu. Ich sladivosť je oproti cukru nižšia. Nachádzajú sa nielen v tabletách alebo vo forme prášku, ale aj potravinách, nápojoch, žuvačkách a výživových doplnkoch,“ vysvetľuje odborníčka.

Umelé sladidlá

Do tejto skupiny zaraďujeme synteticky pripravené látky intenzívnej sladkej chuti, ktoré sa začali vyrábať v období, keď bol na svete nedostatok cukru a umožnili jeho náhradu s nižšou kalorickou hodnotou. Práve tieto sladidlá sa pôvodne začali využívať diabetickou skupinou obyvateľstva. V dnešnej dobe sú hlavnými dôvodmi pre ich výrobu nárast civilizačných chorôb, redukcia energie v potravinách a nižšia cena v porovnaní s cukrom.

„Medzi najznámejšie patrí sacharín a aspartám. Všetky z nich majú sladivosť 200 – 300 krát vyššiu ako sacharóza a zaradzujeme ich medzi nekalorické umelé sladidlá. Hlavné využitie našli v potravinárskom a farmaceutickom priemysle. Nevýhodou týchto sladidiel býva popri sladkej chuti aj intenzívna horká kovová pachuť, ktorú sa výrobcovia snažia prekryť pridaním iných sladidiel,“ uvádza Rumlová.

Zdravotné riziká náhradných sladidiel

Každé sladidlo má stanovenú svoju maximálnu dennú dávku (ADI), ktorá môže byť konzumovaná po celú dobu života pričom nepredstavuje riziko pre zdravie (mg/kg hmotnosti/deň). Zoznam všetkých povolených náhradných sladidiel ako aj ich maximálne prípustné množstvá pre jednotlivé druhy potravín nájdeme v Potravinárskom kódexe. „V prípade prekročenia odporúčanej dávky môže dôjsť k výskytu nežiadúcich účinkov. Sladidlá ako napríklad sorbitol môžu vo vyšších dávkach (nad 40 g) spôsobiť nadúvanie, nevoľnosť a hnačky,“ upozorňuje na riziká farmaceutka.

Po príjme nízko kalorických náhradných sladidiel môže mozog zdravého, ale aj človeka s diabetom vyvolať tzv. kompenzačné mechanizmy. Sladká chuť umelých sladidiel pripraví telo a mozog na príjem energie, ktorá však neprichádza. „To sa môže prejaviť nadmernou stimuláciou chuťových receptorov a zvýšenou chuťou na sladké alebo pocitom vlčieho hladu, ktorý vedie k prejedaniu a smerovaniu jedálnička k potravinám plných kalorických sacharidov,“ popisuje odborníčka. Viaceré klinické štúdie dokázali, že náhradné sladidlá by sa nemali podávať deťom do 6 rokov, pretože je tu riziko navyknutia na sladkú chuť bez pocitu nasýtenia.

„Na prísun aspartámu by si mali dať pozor ľudia s fenylketonúriou – poruchou metabolizmu fenylalanínu. Aspartám sa v organizme rozkladá na kyselinu asparagovú a fenylalanín. Jeho nahromadenie v organizme môže spôsobiť zmeny nálad a správania. Kvôli obsahu metanolu, ktorý sa uvoľňuje pri štiepení aspartámu, sa neodporúča tehotným a dojčiacim ženám,“ uzatvára PharmDr. Katarína Rumlová, farmaceutka z lekárne Dr. Max.

V dnešnej dobe sa veľmi veľa hovorí o nežiadúcich účinkoch umelých sladidiel a o ich možnom negatívnom vplyve na naše zdravie. Ich bezpečnosť bola skúmaná od ich objavenia a v súčasnosti sa nepotvrdili závažné zdravotné riziká pri ich užívaní v odporúčaných denných dávkach.