Najčastejšie letné úrazy a ochorenia u detí

Júl a august patria k najrizikovejším obdobiam počas roka. Je to spôsobené zmenou prostredia, ktoré deti dôverne poznajú, veľkým množstvom voľného času, ako aj zmenou stravovacích návykov. Kombinácia zmrzliny, fastfoodov a neumytého ovocia a zeleniny stoja za mnohými hnačkovými ochoreniami. Okrem nich deti ohrozujú najmä pády, dopravné nehody, otravy či topenie sa. Dôležité je byť na všetko pripravení a vedieť reagovať v každej situácii.

Najčastejšie úrazy detí

Osobnú skúsenosť s úrazmi detí má až 80 % rodičov. Letné „havárie“ vznikajú na bicykloch, kolieskových korčuliach, kolobežkách, ale tiež na kúpalisku. Tu deťom hrozia najmä poškodenia chrbtice v dôsledku skokov do vody, topenie sa alebo zástava srdca v dôsledku teplotného šoku.

Topenie sa definuje ako poškodenie dýchacieho systému pri ponorení sa do tekutiny, pričom dieťa sa môže utopiť aj vo veľmi malej vode, pokiaľ je ponorená jeho tvár, nos a ústa. Pri dieťati, ktoré sa ocitlo pod hladinou, topilo sa alebo sa zakuckalo, si overte, že mu v dýchacích cestách neostala žiadna tekutina. Ťažkosti sa môžu objaviť pokojne až 24 hodín po nehode, preto nepodceňujte príznaky, ako je kašeľ, sťažené dýchanie, malátnosť či únava.

Najviac detských nehôd tvoria podľa štatistík pády. Najčastejšie si pri nich zrania končatiny, a to v podobe zlomenín, tržných rán, poranení kolien či podvrtnutí členkov.

Mimoriadne nebezpečné sú dopravné úrazy. Je prirodzené, že sa v lete viac presúvame autami. Spolu s vysokou teplotou, únavou vodiča a zníženou viditeľnosťou, vedú tieto faktory k haváriám na cestách. Pri nich bežne dochádza k závažným poraneniam hlavy, hrudníka, pomliaždeninám brušných orgánov, vážnym zlomeninám končatín, krvácaniu, ale aj polytraumám alebo úmrtiu. Najviac ohrozené sú deti, preto by ste mali myslieť na výber kvalitnej autosedačky či podsedáka, a tiež dodržiavanie prestávok počas cestovania.

Typické letné ochorenia

• Horúčavy spolu s cestovaním, zníženou hygienou a nevhodným jedlom spôsobujú množstvo tráviacich  ťažkostí. V nemocniciach denne skončí až 20 pacientov s hnačkou,  často sú to práve deti. Bežná hnačka trvá jeden až dva dni a končí sa bez komplikácii, nebezpečnou sa stáva v kombinácii s dehydratáciou a vysokou teplotou. Ako jej predchádzať, zistíte z tohto článku.
• Infekcie horných dýchacích ciest, ktoré sa ľudovo označujú ako „angína“, sa v lete vyskytujú pomerne často. Stačí vypiť studený nápoj alebo priveľkú dávku zmrzliny a na druhý deň vás nepríjemne prekvapí boľavé hrdlo. Vo všeobecnosti rozlišujeme angínu vírusového a bakteriálneho pôvodu. Kým pri tej prvé postačí, keď dieťa ostane pár dní na lôžku s dostatkom tekutín a vitamínov, pri bakteriálnej si bez antibiotík nepomôžete. Na bolesť hrdla fungujú aj rôzne pastilky či kloktadlá, ktoré majú analgeticky a antipyretický účinok.
• Teplotný šok. V horúcom počasí je dieťa neustále vystavované veľkým teplotným zmenám. Pri ceste v klimatizovanom aute, návšteve obchodu s klímou či kúpaním sa v studenej vode sa musí jeho telo vyrovnávať s teplotným šokom. Jeho následkom stráca schopnosť brániť sa pred nachladnutím, chrípkou, ale aj inými zdravotnými ohrozeniami.
• V zápale hry ľahko dochádza k dehydratácii, ktorá rýchlo vedie k prehriatiu alebo dokonca k úpalu. Deti nemajú dobre vyvinutý termoregulačný systém, takže sú teplom mimoriadne ohrozené. Nikdy ich preto nenechávajte samé v aute, a to ani na pár minút. V lete sa stojace auto za sekundu premení na horúcu púšť a dieťa môže vážne ohroziť na živote.
• Letná chrípka sa väčšinou prejavuje trojdňovou horúčkou a ľahkým zápalom hrdla. Môže sa pridať aj  vracanie, bolesť hlavy či svalov. Dôvodom ochorenia leta je pridlhé trávenie času v chladnej vode, kombinácia spoteného tela a prievanu, nedostatočný pitný režim, nadmerné slnenie alebo konzumácia chladných nápojov a zmrzliny. Telo zažíva teplotný šok a dochádza k oslabeniu imunity.
• Zápal stredného ucha býva pridruženým ochorením pri nádche či angíne. V lete deti najviac zápasia so zápalom vonkajšieho ucha v dôsledku dlhého pobytu vo vode či potápania. Aj preto ho poznáme pod názvom plavecké ucho, píše zdravoteka.sk.
• Infekcie močových ciest sa deťom rozhodne nevyhýbajú. Tie sa často nedokážu vymočiť úplne, čo vytvára ideálne prostredie pre množenie baktérií. Rizikovým faktorom je nosenie mokrých plaviek, spoteného oblečenia alebo močenie do bazéna, kedy mikroorganizmy ľahšie prenikajú do močových ciest. Na kvalitu a čistotu vody, v ktorej sa deti počas leta kúpu, by ste mali dbať aj z dôvodu prevencie pred rôznymi kožnými ochoreniami, vrátane nepríjemných molusiek.

V prípade, že pacient náhle upadne do bezvedomia, rozlišujte stav, kedy viditeľne dýcha – tu stačí, ak mu spriechodníte dýchacie cesty a udržiavate ho v teple. V situácii, keď dôjde k zástave dychu, dieťa nutne potrebuje resuscitáciu v podobe umelého dýchania a masáže srdca.

Pri resuscitácii novorodencov si treba zachovať najmä chladnú hlavu a pevnú ruku. Položte si bábätko na predlaktie, tvárou dolu. Hlava by mala byť vyššie než zvyšok tela.

Dvomi prstami tlačte na hrudník vo frekvencii 100 až 120-krát za minútu. Následne urobte dva vdychy a tridsať stlačení hrudníka. Umelé dýchanie veďte cez nos aj ústa, pričom vám stačí malé množstvo vzduchu (objem vašej ústnej dutiny).

U starších detí je postup podobný. Dieťaťu, ležiacemu na chrbte, zakloňte hlavu a prstami stačte nos. Následne doňho 5x vdýchnite a stláčajte hrudník 30krát za sebou, potom dvakrát vdýchnite. S masážou hrudníka a umelým dýchaním pokračujte až do príchodu zdravotníka.

Pokiaľ potrebujete zastaviť krvácanie, rozlišujte, či ide o drobné rezné poranenie alebo hlbokú ranu, ktorá masívne krváca. V prvom prípade postihnuté miesto vydezinfikujte a prikryte sterilným obväzom. Ak máte dočinenia s ranou, z ktorej strieka krv, pritlačte ju rukami a vytvorte tak tlakový obväz. Raneného upokojujte a čakajte na príchod záchranky.

Kedy treba navštíviť lekára?

• Dieťa je malátne, plačlivé, zmätené alebo sa správa nezvyčajne;
• Nepamätá si, čo sa mu stalo ani ďalšie informácie ohľadne úrazu;
• Vracia alebo trpí nevoľnosťou;
• Z uší a nosa mu vyteká tekutina;
• Má rozdielne zreničky;
• Upadne do bezvedomia.

Ani staršie deti nie sú menej ohrozenou skupinou. Nuda, precenenie vlastných schopností či malá chvíľa nepozornosti ich môže stáť zdravie. Doma ich ohrozujú napríklad voľne položené lieky, ktoré sa môžu stať predmetom ich záujmu a experimentovania, rovnako ako zápalky, zapaľovače alebo alkohol. 

V prípade podozrenia na otravu netreba strácať drahocenné minúty a okamžite dieťaťu poskytnúť prvú pomoc. Zároveň mu privolajte záchrannú zdravotnú službu na čísle 112 alebo 155, ktoré je primárne určené pre prípady ohrozujúce zdravie.

Aby ste letné prázdniny strávili čo najviac v bezpečí, vyskúšajte naše tipy:

• Na prechádzky, ale aj ihriská deťom zabezpečte pevnú obuv, ktorá predchádza zraneniam prstov, podvrtnutiu členka či pošmyknutiu na klzkom povrchu.
• Na bicykel, korčule či kolobežku nechoďte bez správneho vybavenia v podobe prilby, chráničov a reflexných prvkov.
• Pri vode ide doslova o minúty. Ak vaše dieťa nie je skúseným plavcom, majte po ruke plávacie pomôcky. Topiace sa dieťa nekričí – preto ho nespúšťajte z očí a najmä pri menších deťoch preferujte pestrofarebné plavky.
• Pokožku chráňte krémom s vysokým UV ochranou a to aj v prípade, že je vonku zamračené. Na hlavu patrí klobúk alebo šiltovka, ktoré okrem iného predchádzajú úpalom.
• Návštevu trampolíny deti milujú, no patrí medzi najnebezpečnejšie letné zábavy. Skákať by malo vždy iba jedno dieťa, a to iba v prípade, že je trampolína vybavená ďalšími bezpečnostnými prvkami.
• Deti učte, aby zvažovali svoje schopnosti a zbytočne neriskovali. V prírode nekonzumujte nič, čo nepoznáte a rešpektujte jej prirodzených obyvateľov. Osa, včela ani sršeň vám neublížia, pokiaľ ostanete v pokoji a nebudete sa oháňať.
• Na výlety so sebou noste dostatok vody, teplé oblečenie, nabitý mobil a lekárničku.