Môže mikrobióm čriev ovplyvniť našu náladu?
8. 12. 2021
· 4 minúty na prečítanie
Je známe, že existuje stála komunikácia medzi mikrobiómom, črevami a mozgom, pričom až 90 % tejto výmeny informácií smeruje z čriev do mozgu? Tento proces má značný vplyv na činnosť nášho najkomplexnejšieho orgánu a jeho funkcie, vrátane ovplyvnenia rozvoja depresívnych stavov a úzkostí.
Obsah článku
Vedeli ste, že medzi mikrobiómom, črevom a mozgom prebieha neustála výmena informácií a že až 90 % z nej ide práve smerom z čreva do mozgu? To má významný efekt na fungovanie nášho najzložitejšieho orgánu a jeho funkcií, vrátane vplyvu na rozvoj depresie alebo úzkostí.
Máme čoraz viac dôkazov, že črevné baktérie sú spojené s množstvom zdravotných funkcií a problémov, vrátane tých, ktoré súvisia s naším mozgom. Črevný mikrobióm ovplyvňuje činnosť mozgu a mozog ovplyvňuje funkčnosť črevnej bariéry a črevnej mikrobioty.
Ako ovplyvňujú črevné baktérie neurotransmitery v mozgu?
Neurotransmitery sú malé molekuly vytvárané v nervových bunkách, ktoré ovplyvňujú akým spôsobom bude mozog a aj naše telo fungovať. Určite ste už počuli o serotoníne alebo dopamíne. Áno, presne takéto látky máme na mysli, aj keď ich je v mozgu ešte oveľa viac. Práve neurotransmitery nám pomáhajú regulovať:
- naše emócie ako strach, potešenie, radosť, hnev;
- poznávacie funkcie mozgu ako pamäť, pozornosť či koncentráciu;
- regulujú dokonca aj našu energiu, chuť do jedla, na sladké, spánok alebo vnímanie bolesti.
Tieto látky sa produkujú buď v priamo v mozgu alebo v našich črevách, kde sa na ich produkcii podieľajú aj črevné baktérie.
Vďaka tomu je signalizácia po osi mikrobióm - črevo – mozog obojsmerná. Črevný mikrobióm ovplyvňuje činnosť mozgu a mozog ovplyvňuje funkčnosť črevnej bariéry a črevnej mikrobioty.
Čo sa stane, ak mikrobióm nefunguje správne?
Narušenie rozmanitosti, zloženia a funkčnosti črevného mikrobiómu označujeme ako črevná dysbióza. Vedci dokázali spojitosť tohto stavu s mnohými chronickými chorobami, medzi ktoré patria:
- neurodegeneratívne ochorenia: Alzheimerova a Parkinsonova choroba;
- neurokognitívne poruchy: demencia, delírium;
- duševné poruchy: depresie, úzkosti alebo anorexia.
Črevná dysbióza je zložitý stav, ktorý si zjednodušene môžeme predstaviť ako narušenie bariérovej funkcie sliznice čriev. Z tohto dôvodu prepúšťajú do tela určité látky, ktoré by za normálnych okolností nepustili. Nevhodný pomer a zloženie črevných baktérií trávi potravu trochu odlišne, čo môže viesť k tvorbe a vstrebávaniu škodlivých látok. Poznáme to pod označením presakujúce črevo. Tieto látky v tele spúšťajú zápal. Ak prejde do chronického stavu, spozorujeme to na sebe aj zmenami v oblasti duševného zdravia, prípadne až vo forme rôznych duševných porúch.
Stav nášho mikrobiómu ovplyvňuje naše správanie, ako je strach, stres a príjem potravy. Črevný mikrobióm môžeme pozitívne aj negatívne ovplyvniť mnohými faktormi, vrátane stravy, cvičenia a užívaním niektorých liekov.
Vedecké štúdie naznačujú, že zmeny v zložení črevného mikrobiómu môžu ovplyvniť aj naše poznávacie funkcie.
Ako s mikrobiómom súvisí depresia a úzkosť?
Depresívna porucha je porucha nálady, ktorá je charakterizovaná pretrvávajúcimi pocitmi smútku alebo nezáujmom o bežné životné podnety.
Doterajšie štúdie zistili, že ľudia s depresiami majú poruchy črevného mikrobiómu, ale málo sa vie o konkrétnych kmeňoch črevných baktérií, ktoré sa líšia u ľudí s týmto bežným duševným stavom.
V jednej štúdii vedci vykonali analýzu črevného mikrobiómu z 311 vzoriek stolice. Tie odobrali od 156 ľudí s depresiami a 155 zdravých účastníkov štúdie. Identifikovali 3 bakteriálne vírusy, 47 bakteriálnych druhov a 50 fekálnych metabolitov, ktorých množstvo sa výrazne líšilo u ľudí s depresiami v porovnaní so zdravými účastníkmi štúdie.
Vedci tak našli spôsob ako identifikovať jednotlivcov s depresívnou poruchou na základe analýzy niekoľkých bakteriálnych kmeňov a zlúčenín v ich stolici, ktoré predstavujú akýsi mikrobiálny „podpis“ depresie. Analýza mikrobiómu by tak v budúcnosti mala lekárom umožniť lepšiu diagnostiku tejto poruchy.
Podávanie probiotík, najmä Bifidobacterium a Lactobacillus, malo sľubné účinky na stres, úzkosť a depresiu v štúdiách na zvieratách aj ľuďoch.
Teraz sa niekoľko štúdií zameriava na to, či zloženie črevného mikrobiómu môže predpovedať náchylnosť jednotlivca na stres.
Mikrobióm, vývoj mozgu a choroby
Mozog má veľmi zaujímavú schopnosť sa na základe informácií z okolia prispôsobiť a upraviť svoje fungovanie. Akým spôsobom to prebieha nie je presne známe, ale štúdie na myšiach bez mikróbov v črevách naznačujú, že mikrobióm v tomto procese hrá veľmi dôležitú úlohu.
Dokonca to vyzerá tak, že významne ovplyvňujú aj ochorenia ako sú depresie a úzkostné stavy.
Podľa výsledkov vedeckých štúdií, zmena zloženia črevného mikrobiómu môže pomôcť zmierniť prejavy úzkostí aj depresíí. Podávanie vybraných probiotických kmeňov ukázalo, že zlepšujú náladu a symptómy. V budúcnosti by mohla byť táto metóda užitočným prístupom pri klinickej liečbe týchto ochorení.
Najmodernejšou metódou cielenej a personalizovanej úpravy mikrobiómu na našom trhu sú personalizované probiotiká. Sú vytvárané každému človeku na mieru na základe analýzy mikrobiómu zo vzorky stolice a cielene na základe výsledkov zdravotného dotazníka.
Ďalšie články k téme Môže mikrobióm čriev ovplyvniť našu náladu?
Starecké škvrny: Môžu byť príznakom rakoviny kože?
Starecké škvrny či rakovina kože? Zistite, ako rozoznať neškodné fľaky, kedy radšej spozornieť, a ako ich môžete zmierniť alebo odstrániť.
Pigmentové škvrny po dovolenke? Zistite, čo na ne naozaj zaberá
Objavili sa vám po dovolenke na tvári a tele tmavé škvrny? Pravdepodobne ide o pigmentové škvrny spôsobené nadmerným slnením. Môžete sa ich ešte zbaviť? A čo robiť, aby ste sa im nabudúce vyhli?
Ako pomáha betakarotén proti spáleniu a aké sú jeho účinky?
Betakarotén je jedným z najsilnejších spojencov v ochrane pokožky pred slnečným žiarením. Aké sú jeho ďalšie účinky a ako pomáha pokožke?