Alergia je jednoducho povedané precitlivená reakcia vášho imunitného systému na podnety, ktoré sú pre väčšinu ľudí neškodné. Oslabený imunitný systém mylne vyhodnotí stav ako zdravie ohrozujúci, a preto zalarmuje svoje zložky do stavu „bojovej pohotovosti“. To znamená, že začne vo zvýšenej miere vytvárať protilátky. Tie následne uvoľnia histamín do krvného obehu, čo u vášho potomka vyvoláva alergickú reakciu. Pocítia to najmä jeho oči, nos, hrdlo, pľúca, koža i trávenie. Aby ste tento akútny stav nezhoršili, je dobré vyhýbať sa ďalším alergénom, vrátane ovocia a zeleniny.
Za 80 % potravinových reakcií detí i dospelých je zodpovedná práve skrížená alergia medzi respiračnými alergénmi a podobnými alergénmi v potravinách, ako je ovocie, zelenina či orechy. Imunitná odpoveď je namierená proti rastlinným a živočíšnym proteínom a môže vyvolať výrazné zdravotné ťažkosti.
Veľkým strašiakom je hrozba vzniku anafylaktického šoku. Ide o veľmi nebezpečný stav, keď klesá krvný tlak a zhoršuje sa dýchanie. Ak dieťa nedostane včas liečbu, môže dôjsť k zlyhaniu životne dôležitých orgánov.
Možnosti liečby
Zatiaľ jediným účinným spôsobom liečby skríženej alergie je vyhýbať sa alergénom. U detí býva najčastejším spúšťačom alergickej reakcie pobyt vonku, kde na nich „číha“ peľ rastlín, bodnutie hmyzom i výfukové plyny. Vo vnútri sú to zase roztoče, plesne či domáce zvieratá. Dráždiť ich môžu aj agresívne čistiace prostriedky, vôňa parfumu a samozrejme, cigaretový dym. No a zabúdať netreba ani na potravinové alergie – preto základným liečebným postupom pri skrížených alergiách je úplne vylúčenie potravín, o ktorých viete (prípadne máte podozrenie), že by na ne mohlo vaše dieťa negatívne zareagovať.
V dlhodobej liečbe je podľa zváženia lekára možné nasadiť aj antihistaminiká, kromoglykáty či kortikoidy ako prvú pomoc pri závažnej reakcii na alergén. Za akúsi prevenciu potravinovej alergie je dojčenie po dobu minimálne šiestich mesiacov života dieťaťa. Takisto sa odporúča postupné zavádzanie pevného jedla, a to najskôr od polroka, vždy po jednom druhu potraviny. Nezabúdajte na používanie pre- a probiotických kultúr, ktoré priaznivo ovplyvňujú črevnú mikroflóru a pomáhajú budovať imunitu.
Potravinový zoznam
Neexistuje žiadny priamy vzťah medzi závažnosťou peľovej nádchy a potravinovej alergie. Niektorí alergici nemôžu jesť jablká v období kvitnutia briez, ale mimo tohto obdobia nemajú žiadne ťažkosti. U detí však treba byť extra opatrní. Lekári odporúčajú viesť si potravinový denník, do ktorého zaznamenáte všetko, čo dieťa počas dňa zjedlo, a tiež prípadnú reakciu. Hoci niektoré potraviny po tepelnej úprave strácajú svoj alergénny vplyv (strukoviny), neplatí to u petržlenu, zeleru, korenia, orechov a arašidov. Počas najvyššej alergickej sezóny je dobré, ak malým alergikom nasledujúce rizikové potraviny nebudete ponúkať.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ brezy:
- Jablká, čerešne, višne, broskyne, marhule, hrušky, kivi, liči, avokádo.
- Surový zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok.
- Lieskové a vlašské orechy, mandle.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ tráv a obilnín:
- Rajčiny, sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa, pšeničná múka, arašidy.
- Melóny cukrové, vodové.
Rizikové potraviny pri alergii na peľ artemisie:
- Zeler (aj varený), karotka, petržlen, mango.
- Korenie a bylinky (fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymián, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie).
