Tvorí sa pri prirodzenom pôrode a preto chýba u detí narodených cisárskym rezom. Jej zloženie sa postupne s pribúdajúcim vekom mení vplyvom viacerých faktorov.
Pod pojmom baktéria si často človek predstaví niečo zlé, zdraviu škodlivé, spôsobujúce rôzne infekcie a ochorenia. Existujú však aj zdraviu prospešné baktérie, ktoré možno nájsť napríklad v ústnej dutine (jazyk, povrch zubov, ďasná), v horných dýchacích cestách (nosohltan, krčné mandle), v gastrointestinálnom trakte (žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo), v ženskom genitálnom trakte (vonkajšie genitálie, pošva), ale aj v koži. Pre ľudský organizmus sú dôležité a majú významnú funkciu. Chránia organizmus pred choroboplodnými baktériami, podporujú trávenie a priaznivo pôsobia na imunitu.
Narušiť prirodzenú mikroflóru môžu rôzne látky, ako napr. antibiotiká, ktoré nemajú schopnosť rozlíšiť prospešné baktérie od patogénnych a tak zahubia všetky, ktoré im prídu "pod ruku". Predpisujú sa lekármi na rôzne zápaly v tele najčastejšie pri zápale horných a dolných dýchacích ciest. Žalúdočné ťažkosti ako napr. hnačka, kŕče, nevoľnosť alebo u žien nepríjemné kvasinkové infekcie sú najrozšírenejšími nežiaducimi účinkami v dôsledku užívania antibiotík, ktoré predstavujú výrazný zásah do organizmu, no napriek tomu sú nezastupiteľné v liečbe infekcií. Pri častom alebo nepravidelnom užívaní antibiotík vzniká odolnosť (rezistencia), ktorá predstavuje schopnosť organizmu odolávať danému liečivu. Výsledkom toho je fakt, že antibiotiká neplnia svoju funkciu a infekcia sa môže skomplikovať.
AKO VZNIKÁ ODOLNOSŤ BAKTÉRIÍ NA ANTIBIOTIKÁ?
Keď pacient prestane užívať antibiotiká skôr, ako mu predpísal lekár. Lieky totiž nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú už majú vyššiu odolnosť voči antibiotikám.
Keď pacient zníži dávkovanie, resp. vynechá dávky. Lieky nemajú dostatočnú silu, baktérie prežijú, ďalej sa množia a vytvoria si odolnosť (rezistenciu) na podávané antibiotiká.
Keď pacient užíva antibiotiká bezdôvodne, umožňuje "svojim" baktériám zvyknúť si na ne a prispôsobiť sa im. Súčasne vo svojom tele zabíjajú aj telu prospešné baktérie.
Na to, aby sme znížili nežiaduce účinky antibiotík je dôležité vedieť zopár cenných informácií o užívaní probiotík.
Probiotiká sú živé mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v našej črevej mikroflóre. Termín probiotický je odvodený od gréckeho slova bios — pre život a označuje mikroorganizmy, ktoré majú po užití priaznivý vplyv na ľudské telo. Podporujú trávenie, chránia sliznice, pomáhajú pri hnačke i zápche a dokonca môžu pozitívne vplývať na znižovanie cholesterolu. Najlepšie probiotiká sú samozrejme tie prirodzene prijaté zo stravy.
Probiotickými potravinami nazývame výrobky s obsahom probiotických kultúr. Patria k nim kyslé mliečne výrobky (acidofilné, kefírové mlieko, žinčica, jogurty, bryndza), ale napríklad aj kyslá kapusta. Obsahujú jeden alebo viac živých mikrobiálnych kmeňov zlepšujúcich zloženie črevnej mikroflóry. V lekárni môžeme nájsť širokú škálu doplnkov s obsahom probiotických kultúr. Pri výbere a užívaní probiotík platí niekoľko pravidiel, ktorí sú potrebné na zachovanie ich pozitívnych účinkov.
Medzi najvýznamnejšie patria baktérie z rodov:
Lactobacillus (laktobacily — baktérie mliečneho kvasenia)
Bifidobacterium (bifidobaktérie)
ojedinele aj Enterococcus (enterobaktérie), kvasinky (Saccharomyces boulardi) a iné.
Poznáme viac druhov baktérií a každý je určený na rôzny typ ťažkostí. Do kmeňa Lactobacillus možeme zaradiť Lactobacillus acidophilus (podpora vstrebávania živín, pomoc pri hnačke a trávení mliečnych potravín — intolerancia laktózy), Lactobacillus rhamnosus (pomoc pri prevencii ,,cestovateľskej hnačky,,) a Lactobacillus plantarum (zástava rastu a množenia baktérií, stimulácia imunitného systému). Do kmeňa Bifidobacterium patria Bifidobacterium longum (zachytávanie toxínov), Bifidobacterium bifidum (trávenie mliečnych výrobkov, lepšie využitie živín).
DÔLEŽITÉ JE SKLADOVANIE
Probiotiká sú živé mikroorganizmy a spôsob skladovania je pre ich prežitie nevyhnutný. Niektoré je potrebné uchovávať v chlade a chladničke. Mali by byť uchovávané na suchom a tmavom mieste, mimo slnečného žiarenia.
AKO ICH SPRÁVNE UŽÍVAŤ ?
Hoci sa môžu probiotiká užívať kedykoľvek počas dňa, ideálne je ich užívať spolu s jedlom a zvlášť pozorným treba byť v prípade užívania antibiotík. Časový interval medzi nimi musí byť minimálne 2 — 4 hodiny, aby sa dodržala správna účinnosť každého z nich, či už antibiotík alebo probiotík. Najskôr by sa mali užiť antibiotiká a následne po 2 — 4 hodinách probiotiká. Ak užívame antibiotiká každých 12 hodín, probiotikum sa má užívať takisto dvakrát denne. Takto stále dodávame nášmu organizmu živé baktérie a priebeh liečby je omnoho šetrnejší. Niektoré probiotiká sú odolné voči väčšine antibiotík, napr. Bacillus clausii či Lactobacillus rheuteri, môžu sa preto užívať súčasne s antibiotikom. Ukončenie antibiotickej liečby však neznamená aj ukončenie užívania probiotík. S užívaním by sme mali pokračovať aspoň dva až tri týždne po ukončení liečby antibiotikami, aby sme predišli vzniku tzv. post — antibiotickej hnačke.
zdravá strava bohatá na probiotiká
Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktorým prebiotiká slúžia ako potrava pre ich správny rast a množenie. Probiotiká potrebujú k životu kvalitnú potravu vo forme vlákniny. Táto zložka potravy sa volá prebiotikum a najčastejšie sa získava prirodzene zo stravy. Nájsť ju môžeme v potravinách bohatých na vlákninu ako je napríklad kukurica, cesnak, cibuľa, paradajky, banány, ovsené vločky, obilniny.
Užívanie probiotík je v súčasnosti už bežná záležitosť, tak ako pri užívaní antibiotík, tak aj ako súčasť zdravého životného štýlu, pre správnu funkciu tráviaceho traktu alebo podpory imunitného systému . Ich užívaním môžme predchádzať mnohým nepríjemným ochoreniam a preto je veľmi dôležité uvedomiť si ich nenahraditeľnú úlohu v našom organizme.