Kožná lekárka Anna Šepitková: Najspoľahlivejšou metódou, ako predchádzať vzniku melanómu, je prevencia

V čom vidíš krásu svojej práce?         

Už od detstva som  snívala, že raz budem lekárkou. Počas štúdia medicíny ma zaujal odbor dermatovenerológie (kožné lekárstvo), ktorý som si vybrala pre jeho rozmanitosť. Prináša široké spektrum rozličných diagnóz, diagnostických a terapeutických možností. Krása môjho odboru tkvie aj v tom, že na koži pacienta vidíme ihned výsledok správne zvolenej liečby.

Čo všetko spadá do tvojho odboru?

Už dávno neplatí, že sme len  „mastičkári”. V súčasnosti máme v dermatovenerológii  pri rozličných diagnózach, napríklad pri psoriáze, atopickej dermatitíde či pľuzgierových dermatózach okrem lokálnej terapie možnosti systémovej terapie a biologickej liečby. Takisto realizujeme aj menšie chirurgické zákroky a mnoho kolegov sa venuje aj estetickej dermatológii. Veľmi dôležitou súčasťou odboru je diagnostika možných nádorov na koži, kde následne pri terapii je pacient manažovaný okrem dermatológa aj onkológom.

Sem patrí aj kontrola a liečba znamienok. Čo to vlastne znamienko je?

Pod laickým označením znamienko myslíme útvary na koži, či už plochého alebo vypuklého tvaru. Môžu sa vyskytovať už od detského veku a postupne pribúdať aj vzhľadom na vystavenie kože slnečnému žiareniu. Z dermatologického hľadiska je dôležité  rozdelenie na pigmentové a nepigmentové lézie,  benígne – nezhubné a malígne – zhubné.   

Kedy by sme mali svojmu znamienku venovať zvýšenú pozornosť?

Zbystriť pozornosť by sme mali, ak zaznamenáme zmenu tvaru, sfarbenia, veľkosti či štruktúry znamienka, rôzne nepravidelnosti, prípadne krvácanie, vredovatenie, svrbenie alebo pálenie.

Existuje tiež “pravidlo ABCDE”, ktoré nám, lekárom, pomáha pri  diagnostike zhubného melanómu (nádoru). Ide o akronymum z počiatočných písmen A – asymeria (asymetry), B – nepravidelné okraje (borders), C – nepravidelná farba (colour), D – priemer  viac ako 5 mm (diameter), E – vývoj (evolution) a niektorí autori udávajú aj F– znamienko líšiace sa od iných znamienok (funny looking). Ak sa vás týka niektorý z  uvedených prípadov, návštevu dermatovenerologickej ambulancie neodkladajte.

Ako často je potrebné absolvovať kontrolu znamienok?

Samovyšetrenie kože by sme mali realizovať raz za mesiac alebo aspoň raz za dva mesiace, pri spozorovaní akýchkoľvek zmien je potrebné obrátiť sa na dermatovenerológa, ktorý daný stav odborne zhodnotí. 

Na dermatologickú kontrolu by sme sa mali dostaviť raz ročne, optimálne po lete. V rizikových prípadoch, kedy v minulosti už bol u pacienta odstránený nejaký dysplastický útvar (t.j. útvar s odchýlkou, avšak nerakovinový), prípadne kožná malignita, alebo pacient podstupuje liečbu liekmi oslabujúcimi imunitný systém (tzv. imunosupresíva), odporúčame kontrolu dva až trikrát ročne.

Treba venovať zvýšenú pozornosť znamienkam v lete? Prečo?

Svojim pacientom však neustále prízvukujem, že najspoľahlivejšou metódou, ako predchádzať vzniku melanómu, je dôsledná prevencia.

Líšia sa znamienka na detskej pokožke od tých dospelých? Ak áno, ako a v čom?

V detskom veku sa môžeme stretnúť s viacerými melanocytovými léziami na koži dieťaťa. Najčastejšie ide o tzv.   kongenitálne melanocytové lézie (znamienka prítomné už pri narodení alebo sa objavia v priebehu prvého a druhého roku dieťaťa), ktoré   majú tendenciu rásť spolu s dieťaťom. 

Rozlišujeme ich podľa veľkosti a charakteru lézie, ich zastúpenie v populácii  sa pohybuje medzi 1 až 6 %. Najkomplikovanejšími léziami z hľadiska prognózy a sledovania sú obrovské kongenitálne névy, ktoré postihujú celé anatomické oblasti. S ich veľkosťou   sa priamo úmerne zvyšuje riziko premeny na zhubný – rakovinotvorný útvar. 

Zriedkavo sa vyskytuje napríklad tzv. mongolská škvrna, ktorá je prítomná v lumbosakrálnej- krížovej oblasti od narodenia a má tendenciu postupne spontánne regredovať. 

Z melanocytových lézií sa najčastejšie stretávame s tzv. hemangiómami – cievne tumory nezhubného charakteru, ktoré patria medzi najčastejšie tumory detského veku vôbec.

Ako často by mali rodičia kontrolovať zmamienka a iné zmeny u detí?

Aspoň jedenkrát za dva mesiace, avšak u malých detí je najjednoduchšie skontrolovať pokožku denne po kúpeli. V prípade kongenitálnych névov väčších rozmerov je dobré si ich napríklad fotiť a zaznamenávať prípadne zmeny. 

Dermatokospická kontrola sa odporúča raz ročne, v prípade väčších kongenitálnych  útvarov je odporúčané kontrolovať lézie  v šesťmesačných intervaloch, v prípade zaznamenania akýchkoľvek zmien aj skôr.

Každý z nás má materské znamienko. Čo to je a môže byť nebezpečné?

Materské znamienko je vrodená nezhubná nepravidelnosť na koži a slizniciach, ktorá sa objavuje už pri narodení alebo krátko po ňom, obvykle v prvom mesiaci. Môže sa vyvinúť aj počas života, je to ovplyvnené viacerými faktormi vrátane genetickej predispozície, hormonálnych vplyvov napríklad počas tehotenstva a vystavením sa slnečnému žiareniu.  

Rozlišujeme pigmentované materské znamienka, v ktorých sú nahromadené   bunky produkujúce pigment, môžu mať farbu od hnedej až po čiernu. Ďalšiu skupinu tvoria vaskulárne útvary, ktoré spôsobujú rozšírené cievy, a preto majú červené až fialkasté sfarbenie. 

Tak ako môžu byť neškodné, tak môže dôjsť aj ku zhubnému bujneniu, preto je dôležité dbať na už spomínanú prevenciu.

V čom sa detská pokožka líši od pokožky dospelých?

Pokožka malých detí je  jemná, citlivá, tenšia a priepustnejšia. Preto je náchylnejšia na podráždenie, vysušenie a škodlivé látky. U tých najmenších a najzraniteľnejších – novorodencov – je koža ešte nezrelá, veľmi hebká, jemná, tenká, preto si vyžaduje väčšiu pozornosť, opatrnosť a starostlivosť.  

Pomer detskej pokožky ku hmotnosti je päťkrát vyšší ako u dospelých a u nedonosených novorodencov je sedemnásobne vyšší.  Vzhľadom na to je potrebné dávať pozor na vystavenie sa vysokým a nízkym teplotám prostredia, aby nedošlo k prehriatiu alebo poškodeniu. 

Najvrchnejšia vrstva detskej pokožky je podstatne tenšia, koža obsahuje menšie množstvo lipidov v porovnaní s dospelými, preto je náchylnejšia na vznik podráždenia a zápalu. Okolo jedného až dvoch rokov sa postupne vytvára štruktúra a hustota pokožky ako u dospelého človeka.

Akým príznakom venovať pozornosť pri detskej pokožke? 

Veľmi zjednodušene sa dá odpoveď na túto otázku zhrnúť do frázy – všetkému, čo sa vymyká bežnému kožnému nálezu. Či už sú to odchýlky ako začervenanie pokožky, modrasté, fialkasté sfarbenie koncových tzv. akrálnych častí, ako aj bledé sfarbenie pokožky.

Tiež by sme si mali všímať štrukturálne zmeny kože v  podobe zápalových prejavov, šupín na povrchu, prítomnosť mokvania, tvorbu boľavých raniek tzv. erózií, vredov, pľuzgierov a chrást. 

V neposlednom rade je potrebné zbystriť pozornosť pri subjektívnych príznakoch ako svrbenie, pálenie a bolestivoť pokožky. Na koži sa totiž nemusia objaviť len symptómy kožného ochorenia, ale častokrát na nej pozorujeme zmeny aj pri ochorení vnútorných orgánových systémov.

Ktoré zložky v kozmetike pre deti by rodičia mali sledovať a vyhýbať sa im?

Produkty by mali byť určené pre deti, bez konzervantov, farbív a parfumov, ktoré by na detskú pokožku mohli pôsobiť dráždivo. Pri plienkovej dermatitíde, ktorá sa častokrát vyskytuje v dojčenskom veku, by sme sa mali vyhýbať prípravkom  s obsahom sodium lauryl sulfátu.

Čo by mali rodičia robiť ak si všimnú podráždenie alebo alergickú reakciu na pokožke dieťaťa?

V prípade jemného podráždenia pokožky je možné siahnuť po voľne dostupných prípravkoch s obsahom upokojujúcich látok napr. oxidu zinočnatého, ktoré jednak zmiernia začervenanie, iritáciu pokožky a zároveň prinesú úľavu od nepríjemných sprevádzajúcich pocitov. 

Ak liečba nezaberá alebo sa prejavy zhoršujú či rozširujú, pridala sa zvýšená telesná teplota a nevoľnosť, je potrebné vyhľadať odbornú pomoc pediatra alebo dermatovenerológa.

Aké rady by ste dali rodičom, ktorí majú deti s veľmi suchou alebo ekzémovou pokožkou?

V prvom rade rodičia musia akceptovať, že liečba ekzému a starostlivosť bude dlhodobá, založená na poctivom dodržiavaní všetkých odporúčaní.

Medzi ne patrí jemné umývanie, vo vyššom veku kratšie sprchy nie príliš horúcou vodou, jemné, šetrné osušenie pokožky a následné pravidelné a účinné ošetrenie hydratačným prípravkom. 

Vyhýbajte sa agresívnym, parfumovaným pripravkom, a vyberajte také so šetrným zložením určeným pre atopickú pokožku. Problematika atopického ekzému je komplexná, preto je potrebné dbať na stravu a celkové prostredie s elimináciou okolitých alergénov. V prípade akútnych vzplanutí tohto ochorenia je potrebné vyhľadať odbornú lekársku pomoc, ktorá v súčasnosti dokáže poskytnúť pacientovi rýchlu úľavu a zlepšenie kožného nálezu.