Tieto štyri protiepidemické zásady sa oplatí si zapamätať

„Chorí nepatria do práce ani do školy“, vyhlásila epidemiologička Zuzana Krištúfková pri hodnotení uplynulej jesene, kedy množstvo ľudí zvykne bojovať s vysokou chorobnosťou. Hoci treba priznať, že časť pacientov kvôli obavám z nákazy radšej uprednostnila domáce liečenie, na príklade školákov a škôlkarov jasne vidieť, ako veľmi vedia vysoké hygienické nároky a obozretnosť rodičov i učiteľov predchádzať chorobe. Pokiaľ sa chcete chrípke a respiračných ochoreniam vyhnúť aj v budúcnosti, zachovajte si tieto dobré návyky.

Nosme rúška a umývajme si ruky

Chrípka a iné respiračné ochorenia sa prenášajú z človeka na človeka väčšinou pri kašľaní, kýchaní, rozprávaní, ale i pri vydychovaní vzduchu. Aktuálna situácia nás naučila nosiť rúška, keď sa necítime fit alebo sa chystáme na miesta s veľkou frekvenciou ľudí. „Odniesť z pandémie by sme si mali prinajmenšom to, že keď cítim, že sa u mňa začína ochorenie, dám si rúško, aby som neohrozoval druhých, a idem sa liečiť domov“, radí epidemiologička.

Všadeprítomné rúška či respirátory, zvýšená hygiena, ale aj dodržiavanie odstupov sa jednoznačne odrazili na znížení prípadov chrípky na Slovensku. Oproti minulým rokom klesli počty pacientov skoro tridsaťnásobne. Ostatné krajiny hlásia podobné čísla, napríklad vo Veľkej Británii došlo k poklesu chorých až o 95 percent. Takýto stav v krajine nezaznamenali vyše 130 rokov. Spolu s častým umývaním rúk sa mnoho detí aj dospelých v 21.storočí učí efektívne bojovať o svoje zdravie. Tieto dobré zvyky sa rozhodne oplatí dodržiavať aj naďalej.

Ničím nezvyčajným nie sú chorí ľudia v obchodných centrách, kinách alebo na športoviskách. Choré deti často chodia do škôlky či školy napriek kašľu či zvýšenej teplote, prípadne sa po pár dňoch liečby prídu hrať do detských kútikov, pretože sa nudili.

Pravidlá hry zmenil až Covid-19. Zamestnávatelia vyzývajú svojich podriadených, aby v prípade akýchkoľvek pochybností o svojom zdravotnom stave ostávali radšej v karanténe. Mnoho povolaní zároveň zistilo, že pracovať sa dá aj doma, čím sa možnosť poriadne doliečiť chorobu v sociálnej izolácii výrazne zlepšila. Na mnohých miestach sa pred vstupom meria teplota a deti, ktoré prichádzajú do škôlky či školy, pani učiteľky kontrolujú o čosi obozretnejšie. Nie je na škodu zapamätať si, že chorý človek patrí do postele, bez sociálnych kontaktov či ponáhľania sa za povinnosťami.

Ktokoľvek si vyskúšal, aké to je byť v karanténe, určite sa nevedel dočkať prvej prechádzky po vonku. Deti si zvykli hrávať sa v lese namiesto na ihrisku a dospelí vytiahli bežecké tenisky, bicykle a bežky, aby si užívali šport aj mimo uzatvorených fitness centier. Každodenné prechádzky na čerstvom vzduchu navyše prispievajú k zlepšeniu imunity a predstavujú prirodzený pohyb, ktorý zvládnu doslova všetci.

Ide zvyčajne o nádchu, rinofaryngitídu, tonzilitídu, sinusitídu, otitis média, laryngitídu, tracheitídu, bronchitídu, bronchiolitídu, pneumóniu alebo bronchopneumóniu. 

Pred návštevou lekára je dobré nahlásiť svoj stav vopred telefonicky a dohodnúť sa o vhodnom postupe. Do zdravotníckeho zariadenia sa odporúča vstupovať s nasadeným rúškom alebo respirátorom, a to bez ohľadu na pandemickú situáciu.

Prehodnoťme očkovanie

Slováci sa oproti okolitým krajinám očkujú pomerne málo, zaočkovaných na chrípku nebýva viac ako 5 % ľudí. Hoci sa tento rok záujem o vakcínu logicky zvýšil, lekári nevedeli uspokojiť všetkých žiadateľov. Počty vakcín sa totiž objednávajú podľa záujmu z minulých rokov, logicky ich tak nebolo dosť. Očkovanie je napriek tomu považované za najúčinnejšiu prevenciu, pričom ho treba vykonávať každoročne, keďže vírusy sa neustále menia a mutujú. Optimálne je stihnúť to ešte pred začínajúcou chrípkovou sezónou, v priebehu októbra a novembra. Protilátky sa vám vytvoria 10 až 14 dní po očkovaní.