Nie je to o vôli: Prečo sa obezita vracia a čo o nej naozaj vieme

Obezita má tendenciu sa vracať a zhoršovať, ak sa systematicky nerieši. Na jej vzniku sa podieľa viacero faktorov – od genetickej predispozície až po obezogénne prostredie, v ktorom žijeme.

Ide o prostredie, ktoré prirodzene podporuje priberanie – jedla je dostatok, pohybu málo a stresu naopak čoraz viac. O obezite a jej skutočných príčinách sme sa rozprávali s doc. MUDr. Adelou Penesovou, PhD., obezitologičkou a výskumníčkou, ktorá je držiteľkou európskeho certifikátu v oblasti manažmentu obezity (EASO European Clinical Fellow).

Obezita sa stále spája so slabou vôľou. Prečo je tento pohľad nesprávny?

AP: Tento pohľad je veľmi zjednodušený. Na vzniku obezity sa podieľa viacero faktorov – genetická predispozícia, epigenetické vplyvy, ale aj a obezogénne prostredie, v ktorom žijeme. Dôležité sú aj psychologické a socio-ekonomické faktory.

Ak človek žije v prostredí, kde je jednoduchý prístup k energeticky bohatému jedlu, má málo pohybu a čelí stresu, organizmus reaguje prirodzene – ukladaním zásob. Preto nehovoríme len o individuálnom zlyhaní, ale o komplexnom probléme, na ktorom sa podieľa aj spoločnosť.

Kedy dnes medicína hovorí o obezite ako o ochorení?

AP: Obezitu považujeme za ochorenie už dlhodobo. Od roku 1997, keď ju Svetová zdravotnícka organizácia definovala ako chronické, multifaktoriálne ochorenie, ktoré predstavuje zdravotné riziko.

Zároveň ide o ochorenie, ktoré má tendenciu sa vracať. Pacient môže schudnúť, ale bez dlhodobej zmeny sa problém často opakuje. Preto hovoríme o manažmente obezity, nie len o liečení (v zmysle podávanie liekov), alebo o jednorazovom riešení.

Aké zdravotné riziká sú s obezitou spojené?

AP: Obezita pôsobí ako vstupná brána k širokému spektru ďalších viac ako 240 neprenosných aj prenosných (infekčným) ochorení. Najčastejšie ide o kardiovaskulárne ochorenia, cukrovku 2. typu a 14 typov onkologických ochorení, ochorení respiračného, tráviaceho, močovo-pohlavného (vrátane neplodnosti), pohybového systému ako aj demencie či iných neurologických či kožných ochorení. Čoraz viac sa ukazuje jej súvislosť aj s psychickými ochoreniami a demenciou. Jednoduchšie je odpovedať či má obezita nejaký benefit? Ak áno, tak jedine nižšie riziko osteoporózy.

Ako veľmi môže ovplyvniť dĺžku života?

AP: Málokto si uvedomuje, že obezita skracuje život podobne ako fajčenie. Kým pri fajčení je to zhruba o 10 rokov, pri obezite, najmä extrémnej, hovoríme o 8 až 14 rokoch. 

Ak je stupeň obezity v pásme extrémnej obezity s BMI nad 40kg/m2 tak si treba uvedomiť, že aj dĺžka života sa skracuje a pravdepodobnosť, že sa pacient s BMI nad 40 kg/m2 dožije 70 rokov je len polovičná!

Nemenej zanedbateľné sú dopady ekonomické, či už priamo na zdravotnú starostlivosť alebo sociálny systém, pre podiel práceneschopnosti, invalidizácie a pod. Okrem dĺžky života však významne klesá aj jeho kvalita – zhoršuje sa pohyb, pracovná výkonnosť, sociálne fungovanie aj psychické zdravie. Obezita tak ovplyvňuje pracovný, spoločenský i rodinný život.

Existuje „zdravá obezita“?

AP: Tento koncept sa dnes už považuje skôr za mýtus. To, že pacient nemá momentálne komplikácie, neznamená, že neprídu. Obezita je progresívne ochorenie. Metabolické zmeny sa môžu rozbiehať roky bez príznakov a prejavia sa až neskôr. To, že sa niekto cíti „dobre“ neznamená ,že je všetko v poriadku a obezita podobne ako hypertenzia, dyslipidémia (vysoký cholesterol), či cukrovka 2 typu patria k tzv. „tichým zabijakom“.

Prečo sa veľa pacientov nelieči?

AP: Prvá vec je fakt, že takmer nik sa s obezitou nenarodí. To znamená že zlyháva primárne prevencia. Ak už obezita je, dôvodov prečo sa veľa pacientov nelieči, je viac. Niektorí pacienti sa snažia opakovane, ale nedosiahnu dlhodobý efekt, čo vedie k frustrácii. Iní si problém nepripúšťajú, alebo o ňom ani nevedia.

Veľkým problémom je aj nízka zdravotná a nutričná gramotnosť. Ľudia často nevedia, čo robiť, alebo majú nereálne očakávania. Na Slovensku vnímam ako kľúčový problém aj slabšie nastavenie osobnej zodpovednosti za svoj život a zdravie. Časť pacientov očakáva riešenie od systému zdravotnej starostlivosti, namiesto aktívnej spolupráce. Mali by sme už deti na základných školách učiť zdravému životnému štýlu a zodpovednosti za zdravie = čo je obsahom primárnej prevencie.

Aký je rozdiel medzi pacientom, ktorý obezitu rieši, a tým, ktorý ju ignoruje?

AP: Neriešiť obezitu by som prirovnala k hazardu s vlastným zdravím a životom. Aj keď pacient nemá dnes komplikácie, riziko sa postupne zvyšuje. Včasným riešením vieme mnohé ochorenia oddialiť alebo úplne zabrániť ich vzniku.

„Upozornenie redakcie: Tento rozhovor je prvým z pripravovanej série článkov, v ktorých sa budeme podrobne venovať komplexnému manažmentu obezity, jej liečbe a možnostiam prevencie.“