Metabolický syndróm tichý nepriateľ modernej doby a čo s ním vieme urobiť

Metabolický syndróm zvyčajne nebolí a neprichádza náhle. Neobjaví sa ako jedna jasná diagnóza, ale skôr ako nenápadná kombinácia viacerých porúch. Z klinického hľadiska ide o spoločný výskyt viacerých metabolických odchýlok – najmä porúch spracovania cukrov (napríklad zvýšenej glykémie nalačno alebo poruchou glukózovej tolerancie), centrálnej obezity, porúch tukového metabolizmu so zvýšenými triglyceridmi a zníženým HDL cholesterolom, ako aj vysokého krvného tlaku. Práve ich kombinácia výrazne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku diabetu 2. typu a závažných kardiovaskulárnych ochorení, najmä ischemickej choroby srdca. Za hlavný podklad metabolického syndrómu sa považuje inzulínová rezistencia spolu s kompenzačne zvýšenou hladinou inzulínu v krvi, hoci tento mechanizmus nedokáže úplne vysvetliť všetky sprievodné odchýlky.

Kedy hovoríme o metabolickom syndróme?

Metabolický syndróm sa na Slovensku týka približne pätiny dospelej populácie – odhaduje sa u 20 % dospelých. Podľa kritérií National Cholesterol Education Program – Adult Treatment Panel III (NCEP ATP III, 2001) je na stanovenie diagnózy potrebná prítomnosť aspoň troch z piatich nasledovných faktorov, pričom ich cieľom je zachytiť rizikových jedincov včas, ešte pred rozvojom závažných kardiovaskulárnych či diabetologických komplikácií: 

• abdominálna obezita: zvýšený obvod pása (u mužov ≥ 94 cm, u žien ≥ 80 cm v európskej populácii),
• zvýšený krvný tlak: ≥ 130/85 mmHg alebo liečba hypertenzie,
• zvýšená glykémia nalačno: ≥ 5,6 mmol/l alebo porucha glukózovej tolerancie, diabetes mellitus 2. typu, liečba antidiabetikami,
• vysoké triglyceridy: ≥ 1,7 mmol/l alebo hypolipidemická terapia,
• nízky HDL cholesterol: muži < 1,0 mmol/l, ženy < 1,3 mmol/l alebo hypolipidemická terapia.

Črevný mikrobióm – chýbajúci diel skladačky

V posledných rokoch sa do popredia záujmu dostáva oblasť, ktorá bola ešte pred niekoľkými desaťročiami takmer prehliadaná – črevný mikrobióm. Dnes už vieme, že u veľkej časti pacientov s metabolickým syndrómom sa nachádza narušená rovnováha črevných baktérií, tzv. dysbióza, ktorá je s týmto stavom úzko prepojená.

Medzi ľudským organizmom a prostredím v čreve tak prebieha neustála obojsmerná komunikácia. Tento vnútorný ekosystém dokáže na telo pôsobiť viacerými mechanizmami, napríklad prostredníctvom látok, ktoré vznikajú pri trávení a bakteriálnom metabolizme. Zároveň však aj samotné črevo, podobne ako ostatné orgány, podlieha regulácii nervového systému. Ten môže ovplyvňovať jeho funkciu zmenou peristaltiky, priepustnosti črevnej sliznice, sekrécie tráviacich štiav či uvoľňovania hormónov. Nejde teda o jednostranný proces, ale o citlivú rovnováhu medzi organizmom a jeho črevným prostredím. Ak je tento vnútorný systém narušený, postupne sa môže dostať do nerovnováhy aj metabolizmus celého tela.

Životný štýl ako základ liečby

Bez ohľadu na farmakologické možnosti ostáva základom manažmentu metabolického syndrómu vybudovanie zdravých aj stravovacích návykov. Tie zahŕňajú:

1.     Pohyb

• základom je pravidelný prirodzený pohyb
• pri vyššej telesnej hmotnosti je vhodné plávanie, ktoré nezaťažuje kĺby
• odporúča sa aspoň 30 minút pohybu denne alebo približne 150 minút týždenne, ideálne v aeróbnej forme (primerane veku a možnostiam pacienta vrátane komorbidít).

2.     Strava

• obmedzenie energetického príjmu pri zachovaní niekoľkých jedál počas dňa
• dostatočný príjem vlákniny

3.     Behaviorálne postupy

4.     Farmakologická podpora

• ak režimové opatrenia nestačia, nastupuje cielená farmakoterapia – liečba hypertenzie, dyslipidémie či porúch glukózového metabolizmu
• v praxi sa využívajú napríklad statíny, metformín či ACE-inhibítory, inkretínové analógy a mnohé iné.

5.     Chirurgická liečba

Nutričná podpora metabolizmu

Súčasné odborné práce naznačujú, že nutričné intervencie môžu predstavovať doplnkový nástroj v podpore metabolického zdravia, najmä v kontexte metabolického syndrómu. Úprava stravovacích návykov a cielená nutričná edukácia sa spájajú so zlepšením niektorých rizikových ukazovateľov, ako je obvod pása, lipidový profil či glykemická kontrola, predovšetkým pri dlhodobom a systematickom prístupe.

Zároveň sa ukazuje, že probiotiká, prebiotiká a synbiotiká môžu mať mierny priaznivý vplyv na vybrané metabolické parametre a zápalové markery, pravdepodobne prostredníctvom ovplyvnenia črevnej mikrobioty. V praxi sa preto pozornosť sústreďuje na kombinácie zložiek, ktoré cielia na viacero metabolických dráh naraz – napríklad špecifické probiotické kmene podporujúce rovnováhu črevnej mikroflóry (Lactobacillus rhamnosus IMC 501® a Lacticaseibacillus paracasei IMC 502®), prebiotickú vlákninu (napr. inulín alebo chitín–glukán hubového pôvodu kombinujúci dva typy polysacharidových reťazcov), rastlinné steroly prispievajúce k udržaniu normálnej hladiny cholesterolu v krvi, cholín podporujúci správny metabolizmus tukov a funkciu pečene, či vitamíny skupiny B a vitamín E, ktoré sa podieľajú na energetickom metabolizme a ochrane buniek pred oxidačným stresom. Uvedené prístupy nie sú náhradou liečby, ale môžu predstavovať doplnkový nástroj v prevencii a podpore metabolickej rovnováhy, najmä u osôb s hraničnými hodnotami.

Úloha lekárnika

Metabolický syndróm je typický príklad stavu, kde má lekárnik významnú preventívnu rolu:

• meranie tlaku a glykémie,
• edukácia o životnom štýle,
• identifikácia rizikových pacientov,
• odporúčanie skríningových vyšetrení.

Na Slovensku už existujú aj štandardné postupy vo verejných lekárňach, čo posúva farmaceutickú starostlivosť bližšie k prevencii civilizačných ochorení.