Nečakajte s vyšetrením k očnému lekárovi. Konajte ihneď!

Diabetes 1. aj 2. typu môže spôsobiť čiastočnú stratu zraku a bez liečby viesť až k slepote. Štúdie dokazujú, že pravidelnou kontrolou zraku a včasnou liečbou prípadných problémov je možné predísť väčšine prípadov slepoty súvisiacej s cukrovkou. Preto by mali diabetici chodiť pravidelne aspoň raz za rok na očné vyšetrenie, a to aj pokiaľ nepociťujú žiadne problémy.

Diabetická retinopatia

Diabetickou retinopatiou je poškodenie sietnice, ktorým trpí takmer polovica ľudí s cukrovkou. Príčinou je poškodenie drobných cievok sietnice (môžu napr. opuchnúť, zlomiť sa, prepúšťať tekutinu), ktoré spôsobuje zahmlievanie zraku a pokiaľ sa ochorenie nelieči, pacient môže dokonca oslepnúť. V súčasnosti je toto ochorenie najčastejšou príčinou nezvratnej slepoty v rozvinutých krajinách. Riziko oslepnutia je u diabetikov približne 10 – 20 x vyššie ako u nediabetikov. Čím dlhšie pacient trpí cukrovkou, tým vyššia je pravdepodobnosť vzniku tohto veľmi závažného ochorenia.

Medzi príznaky diabetickej retinopatie patrí rozmazané videnie, škvrny či tiene pred očami a bolesť oka. Vo včasných štádiách sa však ochorenie nemusí prejavovať žiadnymi príznakmi, preto je veľmi dôležité, aby si diabetici nechávali pravidelne kontrolovať zrak u očného lekára aspoň raz ročne a pokiaľ sa objavia akékoľvek zmeny videnia, navštívili ho okamžite.

Pacienti s cukrovkou 1. typu by mali prvé vyšetrenie u očného lekára podstúpiť asi 3 – 5 rokov od vzniku diabetu a od veku 10 rokov potom chodiť na prehliadky pravidelne každý rok. Len zriedka sa u nich retinopatia vyvinie pred pubertou. Rozsiahla štúdia ukázala, že prísnou kontrolou cukru a užívaním inzulínovej terapie je možné u diabetikov 1. typu znížiť riziko vzniku retinopatie až o 50 – 75 %.

Ženy, ktoré trpia diabetom a otehotnejú, by mali podstúpiť komplexné očné vyšetrenie počas prvého trimestra a počas celého tehotenstva spolupracovať s oftalmológom a zrak dôsledne kontrolovať (toto odporúčanie sa nevzťahuje na ženy s gestačným diabetom).

Pri diabete hrozia 3 typy retinopatie:

• retinopatia očného pozadia – pri tomto type už sú cievy v oku poškodené, ale neprejavujú sa žiadne poruchy zraku. V tomto štádiu je veľmi dôležité kontrolovať cukor v krvi a predchádzať tak progresii do vážnejšieho ochorenia;
• makulopatia – poškodenie vzniká na kritickom mieste v oku (makule), preto sa makulopatia prejavuje výraznou stratou zraku;
  proliferatívna retinopatia - je najzávažnejšou formou poškodenia sietnice. Vzniká ako dôsledok ochorenia ciev, ktoré sú stenšené či dokonca uzavreté a tak nedokážu dostatočne
• okysličovať oko. Dochádza k ich remodelácii a v zadnej časti oka sa začnú vytvárať nové, abnormálne cievy. Tiež dochádza k mohutnej novotvorbe väziva s následným častým krvácaním do sietnice i sklovca. V konečnom štádiu ochorenia môže dôjsť k odlúpeniu sietnice a k slepote.

Glaukóm – zelený zákal

Pri zelenom zákale sa v oku hromadí tekutina a zvyšuje sa vnútroočný tlak, čo môže poškodiť nervy a cievy v oku, a tak spôsobiť poruchy zraku. Spočiatku však nespôsobuje žiadne príznaky, až kým nie je ochorenie v pokročilom štádiu, kedy už spôsobuje výrazné problémy so zrakom. Niekedy sa môže ochorenie prejaviť bolesťami hlavy, bolesťou oka, zahmleným videním, slzením, ale aj svetelnými kruhmi okolo svetiel (pacient vidí okolo zdrojov svetla „svätožiaru“).

Okrem „bežného“  glaukómu majú ľudia s cukrovkou tiež vyššie riziko vzniku zriedkavého typu ochorenia, a to neovaskulárneho glaukómu. Pri tomto type sa v dúhovke začnú vytvárať nové cievy, ktoré bránia normálnemu odtekaniu tekutiny z oka a tým sa zvyšuje vnútroočný tlak. Ochorenie sa ťažko lieči.

Sivý zákal

Sivý zákal spôsobuje zahmlenie šošovky oka, ktoré znemožňuje správne zaostrovanie zraku na svetlé predmety. Človek so sivým zákalom preto vidí rozmazane. Aj keď toto ochorenie môže postihnúť kohokoľvek, u diabetikov sa rozvíja v mladšom veku. Lieči sa chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa očistí alebo odstráni zahmlená šošovka a nahradí sa implantátom.

Ďalšie diabetické komplikácie

Diabetes 2. typu znižuje schopnosť imunitného systému bojovať proti infekciám, čo zvyšuje riziko nákazy rôznymi ochoreniami a aj ich priebeh je obyčajne u diabetikov ťažší, ako u zdravej populácie. Vysoká hladina cukru v krvi vedie k vysokým hladinám cukru aj v tkanivách, vďaka čomu môžu baktérie rásť a infekcie sa rozvíjajú rýchlejšie. Najčastejšie napádajú močový mechúr, obličky, pošvu, ďasná, chodidlá a kožu. Dôležité je liečiť ich včas a tak zabrániť vzniku závažnejších komplikácií.

Medzi príznaky prebiehajúcej infekcie patrí:

• zvýšená telesná teplota
• potenie alebo zimnica
• kožná vyrážka
• bolesť, začervenanie, citlivosť či opuch
• rana, ktorá sa nehojí
• bolesť hrdla alebo bolesť pri prehĺtaní
• upchatie nosa, bolesť hlavy, citlivosť okolo lícnych kostí
• pretrvávajúci suchý alebo produktívny kašeľ, ktorý trvá dlhšie ako 2 dni
• biele škvrny v ústach alebo na jazyku
• nevoľnosť, zvracanie alebo hnačka
• príznaky podobné chrípke
• svrbenie pošvy
• krv v moči, skalený alebo silno zapáchajúci moč

U tretiny diabetikov vzniknú niekedy kožné problémy súvisiace s cukrovkou. Vysoká hladina cukru v krvi totiž môže narušiť ozdravovacie mechanizmy nášho tela a je živnou pôdou pre baktérie a plesne. Diabetici sa o svoju kožu musia starať dôslednejšie ako zdraví ľudia, inak hrozí, že aj z drobnej ranky vznikne problém, ktorý môže mať závažné dôsledky. Našťastie, väčšine kožných ťažkostí sa dá predchádzať a úspešne ich liečiť, pokiaľ sa zachytia včas.