Keď vône nevoňajú a bolí z nich hlava

Zacítili ste vo vzduchu vôňu neobľúbeného jedla zo školskej jedálne, ťažkú a dráždivú voňavku bývalého partnera či zápach dezinfekčného prostriedku a následne sa dostavilo bubnovanie v hlave s tlakom na spánkoch?

Bolesti hlavy môžu byť jedným zo symptómov, ktoré sprevádzajú iné ochorenia, prípadne môžu vzniknúť ako nežiaduci efekt užívania niektorých liekov či omamných látok vrátane alkoholu. Bolesť hlavy ako taká sa môže vyskytnúť aj samostatne, či už jednorazovo a sporadicky, alebo ako migréna. Platí však, že nie každá bolesť hlavy je okamžite migrénou. Ako migréna sa označuje stredne silná až silná bolesť hlavy, ktorá je záchvatová, často jednostranná a spastická, čiže kŕčovitá.

Spúšťače migrénymôžu byť rôzne – potraviny a zložky stravy (čokoláda, syry, citrusové plody, hotové jedlá s obsahom glutamátu, farbivá a niektoré sladidlá), lieky (napríklad bežné lieky na bolesť hlavy môžu, paradoxne, spúšťať migrénu), hladovanie, ako aj rôzne vône, pachy a prchavé látky. Spôsobujú hyperreaktivitu (schopnosť organizmu abnormálne silno reagovať na určitý podnet) ciev mozgových blán, cievy v mozgu sa rozširujú a spôsobujú bolesti hlavy tým, že tlačia na lebkové kosti. 

Migrénu preto môžeme označiť ako „alergiu ciev na látky, normálne stimuly“, prípadne ako „sterilný zápal mozgových ciev“. Ide o komplex cievnych, nervových a hormonálnych zmien. Nepríjemné vône môžu spôsobiť nepríjemné pocity, ba až spúšťať bolesti hlavy a migrénu. Úloha čuchu a čuchových podnetov pri vzniku migrény je opodstatnená.

Orientujeme sa podľa vôní

Čuch je jedným z piatich zmyslov, ktorými človek disponuje, a hoci sa zdá ako najviac podceňovaný, má svoju dôležitosť. Patrí medzi evolučne najstaršie zmysly a je zmyslom chemickým. Chráni nás pred hroziacim nebezpečenstvom, pretože upozorňuje na látky, ktorých inhalácia môže byť nebezpečná, a zároveň vytvára obranné reakcie na dráždivé a škodlivé látky v ovzduší. Spolu s chuťou je čuch dôležitý pri príjme potravy, pretože napomáha tvorbe tráviacich štiav. Taktiež ovplyvňuje aj sociálne správanie prostredníctvom feromónov. Všade okolo nás sú vône a pachy, podľa ktorých sa vedome aj podvedome orientujeme.

Človek, v porovnaní so zvieratami, má čuch vyvinutý pomerne málo, no napriek tomu je jeho citlivosť veľmi veľká. Ak sa pozrieme na psy, tie majú šesťkrát lepšie vyvinutý čuch ako ľudia. Človek dokáže rozoznať asi 10-tisíc rôznych pachových molekúl. Asi len 50 látok dáva „čisté“ čuchové pocity. Medzi základné typy vôní patria koreninové, ovocné, rastlinné (alebo kvetinové), živicové, hnilobné a vône po spáleninách. Väčšina vôní je ich kombináciou. Citlivosť človeka na rôzne pachy a vône je rozdielna – je daná individualitou a v priebehu života sa môže meniť. Zmena hladín hormónov u žien počas menštruácie a ovulácie môže zvýšiť citlivosť na vône, a naopak, zníženú citlivosť na čuchové vnemy si môžeme uvedomovať pri nádche, chrípke alebo pri ochorení COVID-19. Čuch je často oslabený až poškodený pri Parkinsonovej či Alzheimerovej chorobe.

Výsledkom je intímne spojenie medzi emóciami, spomienkami a vôňami. To je dôvod, prečo sú spomienky vyvolané vôňou, na rozdiel od iných zmyslov, prežívané emotívnejšie. Preto inhalácia rôznych látok môže vyvolávať zmes spomienok či vyvolávať pocity strachu a úzkosti. Inak povedané, len čuch ako jediný zo zmyslov má priamy dosah na náš emocionálny systém. Zápach alebo vôňu preto nevnímame len ako chemické látky, ktoré vdychujeme, ale aj ako všetky spomienky spojené s týmto pachom. 

Ako príklad nám poslúži vôňa jabĺk a škorice, ktorá nám pripomenie návštevu u babičky a jej vynikajúcu jablkovo-škoricovú štrúdľu. Známa, ale dlho zabudnutá vôňa môže ľudí dokonca rozplakať. Vôňa príjemného parfumu nám môže pripomenúť milovanú osobu. Ak osoba dlhšie ovoniava vôňu, môže sa vôňa oddeliť od konkrétnej spomienky, stratí svoju silu a už sa nemusí vrátiť.

Pre každého predstavujú nepríjemné vône niečo iné, ale väčšine smrdia dezinfekčné prostriedky v nemocniciach, pretože ide o choroby a traumy. Už len jemný závan nepríjemného pachu môže spôsobiť vyplavenie negatívnych emócií, na čo mozog reaguje stresovou reakciou a zvýšenou pohotovosťou. Mozog vtedy potrebuje na svoju funkciu väčší prísun krvi – úlohu zohráva rozšírenie ciev (vazodilatácia) v mozgu a v krku. Práve vazodilatácia spúšťa migrénové bolesti hlavy.

Ako zatočiť s bolesťami

Dutiny, ktorých bežnou výplňou je vzduch, sa zapĺňajú v tomto prípade hlienom a vzniká stav podobný alergii. Na nahromadený hlien dutiny reagujú zápalom a opäť spomínaným rozšírením ciev, ktoré v konečnom dôsledku môžu navodiť bolesť hlavy. Medzi takéto látky môžeme zaradiť formaldehyd, cigaretový dym, chloroform či chlór. Týmto mechanizmom môžu pôsobiť aj niektoré parfumy – pre niekoho krásne voňajúce, pre iného ťažké, spôsobujúce bolesť hlavy.

Vône nemusia len spôsobovať migrénu, ale dokážu tiež ochorenia zmierňovať a liečiť. Aromaterapia sa zaoberá inhaláciou či lokálnou aplikáciou rastlinných silíc. Pri bolesti hlavy je najúčinnejšia aplikácia silice Mäty piepornej na spánky a na zadnú časť krku. Účinné je aj potieranie spánkov silicou levandule, ktorá má navyše pri inhalácii aj upokojujúce účinky a navodzuje správny spánok, ktorý môže byť pri bolesti hlavy prospešný. Silice zlepšujú okrem toho koncentráciu a pamäť. Môžete vyskúšať taktiež eukalyptový alebo rozmarínový olej. Na trhu sú dostupné aj vonné nosové tyčinky, ktoré obsahujú kombináciu éterických olejov. Zatočiť s bolesťami hlavy pomôže i silica Bazalky pravej.