Spánok

Počas tohto pravidelne sa opakujúceho stavu sa v tele deje viacero životne dôležitých procesov – oddychuje najmä mozog, posilňuje sa imunitný systém, upevňujú sa spomienky a regenerujú tkanivá.

Odporúčaná doba spánku u dospelých je 7-9 hodín, pričom u detí sa táto doba v závislosti od veku predlžuje. V súčasnosti sa veľmi často stretávame s poruchami spánku. Najčastejšou je nespavosť - stav, kedy nedostatok spánku ovplyvňuje život pacienta.

Pacienti pociťujú ťažkosti pri zaspávaní, budenie sa počas noci, skoré ranné budenie alebo plytký spánok. Počas dňa nedostatok spánku spôsobuje poruchy pozornosti, únavu, problémy s pamäťou alebo bolesti hlavy.

Nespavosť môžu spôsobovať viaceré príčiny. Často to bývajú iné ochorenia ako napríklad chronická bolesť, syndróm nepokojných nôh, psychické ochorenia alebo užívanie niektorých liekov či traumatická udalosť ako napríklad úmrtie v rodine.

Bez ohľadu na príčinu vzniku, dlhodobá nespavosť môže byť dôsledkom zvýšeného krvného tlaku, zvýšenej chorobnosti alebo aj závažnejších psychických či fyzických problémov.

Preto je potrebné dodržiavať zásady spánkovej hygieny:

V prípade, že dodržiavanie týchto zásad nepostačuje na zabezpečenie kvalitného spánku, môžete siahnuť po niektorom z voľnopredajných prípravkov.

V súčasnosti je najpoužívanejším prípravkom melatonín. Je to telu vlastná látka, ktorá sa tvorí v mozgu najmä pred a počas spánku. Označuje sa tiež ako “spánkový hormón”.

Upokojujúce účinky majú aj niektoré rastliny a výťažky z nich. Používajú sa vo forme tabliet, alebo čajov a to buď samostatne alebo v kombináciách.  Najčastejšie sú to  levanduľa, valeriána, chmeľ alebo medovka. Užitie pol hodiny až hodinu pred spánkom poskytne upokojenie a navodenie spánku.

Pre množstvo interakcií s liekmi je potrebná opatrnosť pri prípravkoch s obsahom ľubovníka.

Okrem voľnopredajných prípravkov sú dostupné aj viaceré lieky, ktorých výdaj je viazaný na lekársky predpis. Majú veľmi dobré účinky pri krátkodobom užívaní, avšak pri častejšom užívaní vyvolávajú závislosť. Je preto potrebné, aby pacient komunikoval s lekárom a neváhal vyhľadať aj  odbornú pomoc z oblasti psychológie alebo psychiatrie.