Ako sa diabetes lieči
1. 7. 2026 · 3 minúty na prečítanie
Liečba diabetu sa zameriava na dlhodobé udržiavanie optimálnej hladiny cukru v krvi a umožnenie plnohodnotného života. Dôležitou súčasťou sú režimové opatrenia, vhodná diéta a pohyb, ktoré sa volia podľa typu diabetu, veku či pridružených ochorení. Prečítajte si, ako prebieha liečba.
To je možné dosiahnuť správnou liečbou diabetu a predchádzaním neskorších komplikácií, prípadne ich kvalitnou liečbou.Liečba každého diabetika by mala zahŕňať režimové opatrenia. K nim patrí vhodne zvolená diéta a fyzická aktivita s ohľadom na vek, typ diabetu, hmotnosť pacienta a prítomnosť pridružených ochorení.
Druh diéty pre každého pacienta určuje lekár. Podľa situácie sa volí diabetická diéta alebo kombinácia s redukčnou diétou. Tá je vhodná najmä u pacientov s diabetom 2. typu, pri ktorom je často prítomná obezita.
Liečba pomocou liekov je pri diabete 1. a 2. typu odlišná. Diabetes 1. typu si vyžaduje od začiatku liečbu inzulínom. Základom liečby diabetu 2. typu sú režimové opatrenia, ktoré sa doplňujú liekmi vo forme tabliet, takzvanými perorálnymi antidiabetikami. V niektorých prípadoch sa perorálne antidiabetiká kombinujú s podávaním inzulínu. Samozrejmou a nenahraditeľnou súčasťou terapie diabetu je i liečba pridružených ochorení.
Lieky
Liečba diabetu sa často nezaobíde bez liekov predpisovaných na lekársky predpis.
● Lieky na diabetes sa užívajú dlhodobo.
● Konkrétny vhodný liek alebo kombináciu liekov určuje po starostlivom vyšetrení lekár (diabetológ).
● Lieky na diabetes nie je v žiadnom prípade vhodné vysadzovať ani meniť ich dávkovanie bez vedomia lekára.
● Lieky na diabetes sa užívajú pravidelne, v predpísanom čase a množstve.
Perorálne antidiabetiká
● Perorálne antidiabetiká sú lieky, ktoré rôznymi mechanizmami znižujú hladinu krvného cukru. Tieto lieky sa užívajú vo forme tabliet.
● Podávajú sa pri liečbe diabetu 2. typu. Používajú sa buď samostatne, alebo je možné kombinovať ich medzi sebou navzájom s inzulínom.
Inzulín
● Používa sa na liečbu diabetu 1. typu. U diabetikov 2. typu sa podáva vtedy, keď sa nedarí liečbu zvládať pomocou perorálnych antidiabetík. Ďalej je inzulín vhodný u tehotných diabetičiek, u chorých so zlyhávajúcimi obličkami alebo chorou pečeňou a pri neznášanlivosti perorálnych antidiabetík.
● Inzulínové prípravky pôsobia rovnako ako prirodzený inzulín produkovaný pankreasom. V súčasnosti sa na liečbu využíva iba ľudský inzulín a upravený ľudský inzulín (takzvané inzulínové analógy). Inzulínové prípravky sa delia podľa rýchlosti nástupu účinku a dĺžky ich pôsobenia na prandiálne, ktoré sa podávajú pred hlavnými jedlami (majú rýchly začiatok a krátke trvanie účinku), bazálne, ktoré sa podávajú večer pred spaním alebo ráno (účinkujú dlhodobo a vyrovnane), a bifázické (kombinácia bazálneho a prandiálneho účinku v jednom podaní).
● Vzhľadom na to, že inzulín podlieha pôsobeniu kyslého prostredia žalúdka i pôsobeniu tráviacich enzýmov v čreve, jeho injekčné podanie je v súčasnosti jedinou možnosťou. Bežne sa inzulín podáva pomocou podkožnej injekcie (v súčasnosti najčastejšie pomocou takzvaného inzulínového pera) alebo pomocou inzulínovej pumpy. Pri podávaní inzulínu podkožnou injekciou alebo perom je nutné dôsledne striedať miesta vpichu, aby nedošlo k poškodeniu podkožného tkaniva. Pred každým podaním inzulínu je nutné kožu v miestach vpichu skontrolovať, či nevykazuje známky zápachu alebo infekcie.
● Dávkovanie inzulínu vždy určuje lekár. Samostatnú úpravu dávky Inzulínu povoľujú lekári iba u „skúsených“ diabetikov, ktorí sú náležite poučení. Zvyčajný dávkovací režim podávaného inzulínu má čo najviac napodobňovať jeho prirodzenú tvorbu. U pacientov, ktorí nedosiahnu uspokojivú liečbu klasickým dávkovacím režimom, sa môže zvoliť podávanie inzulínu pomocou inzulínovej pumpy. Pumpa sa používa aj pri plánovaní i po celý čas trvania tehotenstva.
Uchovávanie inzulínu a manipulácia s ním
● Inzulín musí byť vždy skladovaný v chladničke. A to na takom mieste, kde nemôže dôjsť k jeho zmrznutiu.
● Používaný (už otvorený) inzulínový prípravok môže byť skladovaný pri izbovej teplote, napríklad v inzulínovom pere, maximálne jeden mesiac.
● Inzulínové prípravky sa nesmú vystavovať priamemu slnečnému žiareniu a nesmú byť uložené na miestach, kde by mohlo dôjsť k prudkému zvýšeniu teploty (napríklad v aute stojacom na slnku, na televízore).
● Hodiny trvalého otriasania, napríklad pri dlhej jazde autom, môžu spôsobovať zhlukovanie alebo vytvorenie bielej vrstvy na vnútornej stene fľaštičky – taký inzulín sa už nesmie použiť.
