Leonberger: povaha, vzhľad pôvod

Leonberger: obrovské telo, ešte väčšie srdce

Ide o impozantného psa, ktorý na prvý pohľad budí rešpekt, no pod mohutnou srsťou sa skrýva vyrovnaná a priateľská povaha. Tento „nežný obor“ je ideálny pre rodinný život, kde sa stane oddaným a trpezlivým spoločníkom. Jeho výchova si však vyžaduje dôsledný prístup a dostatok priestoru.

Pôvod a história plemena

Príbeh leonbergera sa začal písať v 30. rokoch 19. storočia v nemeckom meste Leonberg. Miestny radný Heinrich Essig sa rozhodol vyšľachtiť psa, ktorý by sa podobal levovi v erbe mesta.

Postupným krížením landseera s bernardínom a neskôr aj pyrenejského horského psa vzniklo plemeno, ktoré naplnilo jeho cieľ: veľký, reprezentatívny pes s pokojnou povahou, ideálny ako strážca majetku a rodinný spoločník.

Vzhľad a typické fyzické znaky

Je veľký, harmonicky stavaný pes s mohutnou svalnatou postavou, ktorá však nepôsobí ťažkopádne. Jeho pohyb je plynulý a elegantný. Charakteristická je pre neho hustá srsť a čierna maska na tvári, ktorá mu dodáva typický výraz.

• Srsť a farby: Je veľký, harmonicky stavaný pes s mohutnou svalnatou postavou, ktorá však nepôsobí ťažkopádne. Jeho pohyb je plynulý a elegantný. Charakteristická je pre neho hustá srsť a čierna maska na tvári, ktorá mu dodáva typický výraz.
• Oči a výraz: Oči sú stredne veľké, oválne a majú tmavohnedú farbu. Ich výraz je priateľský, pokojný a inteligentný.
• Špecifické črty: Vysoko nasadené, stredne veľké uši priliehajú k hlave. Chvost je bohato osrstený a v pokoji visí nadol. Typickým znakom sú aj plávacie blany medzi prstami, ktoré z neho robia výborného plavca

Povaha a temperament

Základným rysom je jeho sebaistý pokoj. Je to pes, ktorého len tak niečo nerozhádže, neprejavuje sa plachosťou ani agresivitou. Svojej rodine je absolútne verný a citlivo vníma nálady jej členov.

Voči cudzím je spočiatku zdržanlivý, ale nie nepriateľský. Svojou veľkosťou a hlbokým štekotom je vynikajúcim strážcom, ktorý zasiahne len v prípade skutočnej hrozby. Nikdy však nepatrí na reťaz ani do koterca, musí byť súčasťou rodinného diania.

Vzťah k deťom a iným domácim zvieratám

Jeho trpezlivosť a jemnosť voči deťom je takmer legendárna. Pri správnej socializácii vychádza bez problémov aj s inými psami, mačkami či ďalšími domácimi zvieratami. Vzhľadom na jeho veľkosť je však nutné dohliadať na hru s malými deťmi, aby nedošlo k nechcenému zraneniu.

Výchova a výcvik: Ako zvládnuť leonbergera

Je inteligentný a učí sa rýchlo, no jeho výchova si vyžaduje prirodzenú autoritu a dôslednosť, nie tvrdosť. Najlepšie reaguje na pozitívnu motiváciu formou pochvál a maškŕt. Pre začiatočníka môže byť jeho veľkosť v období dospievania výzvou, preto sa odporúča navštíviť aspoň základný kurz poslušnosti.

• Socializácia:  Kľúčová je raná socializácia. Šteňa musí spoznávať rôzne prostredia, zvuky, ľudí a iné psy, aby z neho vyrástol vyrovnaný a sebavedomý dospelý jedinec. 
• Pracovné využitie: Hoci nie je typickým športovým plemenom, radosť mu urobí dogtrekking, canicross alebo záchranárska kynológia, obzvlášť práca vo vode.

Starostlivosť o srsť a hygienu

Hustá dvojitá srsť si vyžaduje pravidelnú údržbu. Aby sa predišlo jej splstnateniu, je nutné ju prečesať aspoň dvakrát týždenne. V období pĺznutia je potrebné česať ho denne.

Odporúča sa:

• pravidelne čistiť zuby
• pravidelne kontrolujte stav uší
• podľa potreby skracovať pazúriky

Zdravie a choroby

Ako všetky obrie plemená, aj leonberger je náchylnejší na určité zdravotné problémy. 

Medzi najčastejšie patria:

• torzia žalúdka
• dysplázia bedrových a lakťových kĺbov
• srdcové ochorenia
• niektoré typy rakoviny

Výber šteňaťa s preukazom o pôvode (PP) je absolútnou nutnosťou. Zodpovední chovatelia testujú všetky šteňatá audiometrickým vyšetrením (BAER test) na hluchotu a poradia vám s prevenciou tvorby kameňov. Len tak máte istotu, že rodičia psa boli testovaní a vaše šteňa bude zdravé a povahovo vyrovnané. Medzi ďalšie možné ochorenia patrí dysplázia bedrového kĺbu.

Výživa

Nároky na výživu sú vysoké najmä v období rastu, ktorý trvá približne dva roky. Strava musí byť prispôsobená pre obrie plemená, aby sa predišlo príliš rýchlemu rastu a následným problémom s kĺbmi. Základom by mali byť kvalitné granule s vysokým podielom mäsa.

Dospelý pes v bežnej záťaži potrebuje menej energie ako pracovný. Kŕmnu dávku je vhodné rozdeliť na dve menšie porcie denne, čím sa znižuje riziko torzie žalúdka. Možnosťou je aj kŕmenie surovou stravou (BARF), ktoré si však vyžaduje dobré znalosti o výživových potrebách psa.

Časté otázky o leonbergerovi: