Deti zažívajú stres s rovnakou intenzitou ako dospelí, no na rozdiel od nás nemajú nástroje na jeho efektívne zvládanie. Pridajte sa k nám a získajte niekoľko tipov, ktoré vám pomôžu zvládať stresové momenty s úsmevom.
Deti prežívajú stres rovnako intenzívne ako my, dospelí. Na rozdiel od nás sa s ním však nevedia efektívne vyrovnávať. Naučte sa spolu s nami zopár trikov, vďaka ktorým zvládnete stresujúce situácie s úsmevom.
O strese je známe, že výrazne škodí nášmu zdraviu a môže byť spúšťačom viacerých ochorení. Vedeli ste však, že stresom trpia aj tí najmenší? Stretávajú sa s ním už v dojčenskom veku a silnejšie ho začínajú prežívať v období veľkých zmien – nástupu do škôlky a školy, po narodení súrodenca, pri zmene ich dennej rutiny či neúspechu v športe. Stresu sa vyhnúť jednoducho nedá, no dokážete sa s ním pracovať. Čím skôr to vaše dieťa zvládne, tým viac sa vám podarí znížiť negatívny vplyv na jeho vývoj a dospievanie.
Byť v strese pre dieťa väčšinou znamená mať strach z neznámeho. Môže byť vystavené rozličným tlakom, cítiť sa neisto a nepríjemne. Všetko nové a nepoznané nám spôsobuje stres. U dojčiat stačí, aby nemali v blízkosti mamičku a okamžite prežívajú silnú stresovú situáciu.
Ako deti rastú, často ich prekvapujú ich vlastné emócie, s ktorými sa musia naučiť pracovať, čo sa im však nie vždy darí. Tie väčšie vedia stres bez problémov rozoznať a pomenovať, pretože sa s ním stretávajú v domácom prostredí. Je však na mieste, aby ste svojim deťom dôkladne vysvetlili, čo to presne znamená a že sa so stresom budú stretávať neustále.
Odlúčenie od mamy, príchod do cudzieho prostredia, osvojovanie si nových návykov a spoznávanie vrstovníkov je pre väčšinu detí prvou ozajstnou skúškou, ako vedia narábať so stresom. Treba však dodať, že svoj kus práce tu musia odviesť aj rodičia, ktorí by mali jednak ovládať vlastné emócie, a zároveň poskytnúť dostatočnú oporu svojmu potomkovi.
Skúška s názvom škola či škôlka je pre mentálny vývoj dieťaťa nesmierne dôležitá. Predstavuje obrovský krok do neznáma. Hoci deti rozumejú rodičovským vysvetleniam a ubezpečeniam, že sa tam budú mať dobre, ich emócie často ovládajú pocity smútku, úzkosti, beznádeje a strachu z neúspechu.
Dieťaťu najviac pomôžete, ak si budete spoločne budovať pevný a zdravý vzťah, plný lásky a porozumenia. Skúste sa o všetkom rozprávať a pred ranným odchodom z domu zdôraznite vášmu drobcovi, že ho máte radi a vrátite sa pre neho v dohodnutý čas.
Zároveň v ňom budujte pocit, že chodenie do školy a škôlky je niečo dobré a výnimočné a zároveň sa nenechajte zneistiť počiatočným plačom – najmä ak viete, že ten za pár minút pominie.
Je prirodzené, že sa snažíme znepokojujúcim situáciám v našom živote vyhýbať a automaticky to aplikujeme na naše ratolesti. Vety typu „Neboj sa, veď to nič nie je“ alebo rozkazy typu „Neplač!“ či „Upokoj sa!“ jednoducho nefungujú. Namiesto snahy o vymazanie stresu z povrchu zemského naučte deti s ním pracovať.
Nebráňte im zažiť stres. Ak sa od malinka budete snažiť vášmu drobcovi pomáhať a pestovať ho ako v bavlnke, neskôr bude o to krutejšie vystavený nepríjemným zážitkom, na ktoré jeho „ostrieľanejší“ rovesníci možno ani nezareagujú.
Učte deti vnímať stres ako výzvu, namiesto toho, aby ste z neho robili strašiaka. Je to síce ťažké, ale odmenou im bude úžasný pocit, že opäť zvládli niečo nové – a navyše bez vašej pomoci.
Deti sa najviac učia pozorovaním. Ak budete každodenným stresovým situáciám podliehať sami, nemôžete sa čudovať, že rovnako zareagujú aj vaši potomkovia. Zamerajte sa preto na vlastné návyky a nechajte deti, nech sa inšpirujú.
