Poruchy príjmu potravy sú stále rozšírenejšie

„Je samá kosť a koža. Čo sa nevie najesť?“  Aj takto zvyknú byť častované osoby trpiace poruchami príjmu potravy. Výsmech a pohŕdanie však nie sú na pravom mieste. Príliš chudý človek totiž môže trpieť chorobou, s ktorou zvádza neľahký boj prakticky celý život.

Stres a tlak okolia sú pre mnohých veľkým strašiakom. V dôsledku aktuálneho vývoja, ale aj z iných oveľa bežnejších dôvodov, keď bývame pod obrovským napätím a pociťujeme strach z neznámeho, to všetko nás neskutočne ovplyvňuje. Mentálna nepohoda do značnej miery mení a deformuje aj našu gastronomickú kondíciu.

Každý ľudský organizmus reaguje na vypäté situácie odlišne. V mnohých prípadoch to môže prejsť až do psychických porúch. Medzi najzávažnejšie ochorenia tohto druhu patria okrem iných aj poruchy príjmu potravy. Hoci nie sú priamym dôsledkom epidémie, v súčasnej dobe sú pomerne rozšírené.

Kde sa zvali

Poruchy príjmu potravy v dnešnej dobe predstavujú akýsi negatívny fenomén, ktorý je v ľudskej populácii čoraz frekventovanejší. Neexistuje len jeden dôvod, ktorý by zapríčinil ich vznik. Predpokladá sa, že spúšťačom je súhrn viacerých rizikových faktorov, ako sú napríklad psychická zraniteľnosť, povaha, spoločenské prostredie, vek, rodina a ďalšie.

Častým motívom, a to hlavne u mladých jedincov, je túžba páčiť sa okoliu, snaha získať uznanie a obdiv, nátlak prispôsobiť sa nejakým trendom. Ľudia trpiaci poruchami príjmu potravy sa často snažia mať dokonalú kontrolu nad vlastným telom. Prísne diéty, nadmerné cvičenie alebo odopieranie si potravy v nich vyvoláva pocit úspechu a akéhosi víťazstva pri znižovaní hmotnosti. Zvyšujú si tým vlastné sebavedomie.

Rozdiel medzi anorexiou a bulímiou

Medzinárodná klasifikácia chorôb definuje dve základné poruchy príjmu potravy – mentálnu anorexiu (AN) a mentálnu bulímiu (BN). Obe formy ochorenia sú sprevádzané závažnými psychickými poruchami, chorobným strachom z jedla, zmenami nálad a nezdravými stravovacími návykmi.

Mentálnu anorexiu charakterizujú akési „obavy z priberania a tučnoty“, ktoré sú natoľko silné, že pacienti odmietajú prijímať potravu aj napriek značnej podvýžive. Postihnutí pociťujú hlad ako všetci ostatní, ale popierajú ho a snažia sa ho potlačiť. Často si jedlo na tanieri zámerne znehodnotia, aby im nechutilo. Pacienti v najhorších štádiách prijímajú už len vodu (5 až 6 litrov denne), a tým si z tela vyplavujú aj posledné zachované minerály a živiny. Aj napriek extrémne nízkej hmotnosti a podvýžive sa považujú za tučných a majú narušený pohľad na samých seba. Na ich tele sa postupne stráca nielen telesný tuk, ale aj svalstvo. Vzhľadom sú „samá kosť a koža“.

Na rozdiel od anorektika, pacienta trpiaceho bulímiou nespoznáme len tak ľahko. Bulimici svoje trápenie dokážu ukrývať dlhšie. Ich hmotnosť je väčšinou normálna alebo na hranici normy. Mentálna bulímia je typická častými myšlienkami na jedlo a súčasne dokonalý telesný vzhľad. Táto porucha sa prejavuje opakovanými záchvatmi prejedania sa, po ktorom nasleduje zvracanie, prípadne zneužitie preháňadiel alebo nadmerné cvičenie. Pacienti majú často pocit viny a straty kontroly nad vlastným telom. Ich psychika a zdravé zmýšľanie je natoľko narušené, že tieto chybné kroky robia na dennej báze. Aj keď si uvedomujú vážnosť situácie, opakovane sa k nim vracajú.

Možnosti liečby a recidíva ochorenia

Prvým a súčasne najťažším krokom liečby je priznať si poruchu príjmu potravy a uznať ju za chorobu, ktorú je potrebné liečiť. Ak sú pacienti včas diagnostikovaní, dostatočne motivovaní na zmenu správania sa a majú podporu od príbuzných, môže postačovať aj ambulantná liečba. V tých prípadoch, keď je ochorenie už plne rozvinuté, je potrebná hospitalizácia pacientov a prerušenie akéhokoľvek kontaktu s okolím. Podmienkou úspechu je komplexná liečba.

Kladie sa dôraz na obnovu stravovacích návykov, na správny postoj k jedlu, k hmotnosti a ku zdravému výzoru človeka. Je nevyhnutné usilovať sa aj o uzdravenie pacienta v psychickej, v sociálnej a vo vzťahovej oblasti. Napriek tomu, že postupom času sa hmotnosť normalizuje, u pacientov môže stále pretrvávať anorektické alebo bulimické myslenie či návyky. Poruchy príjmu potravy sa preto považujú za ochorenie s častým sklonom k recidíve, ktorá bráni úplnému vyliečeniu sa. Odborníci sa zhodujú na tom, že len pod neustálym dohľadom lekárov má pacient šancu udržať ochorenie pod kontrolou.

Autor: Mgr. Adriána Fechová, farmaceut z lekárne Dr. Max