Prečo by sme mali spozornieť, keď antibiotiká prestanú fungovať

9. 1. 2023 · 4 minúty na prečítanie

Antibiotiká sú neoddeliteľnou súčasťou súčasnej medicíny, avšak ich účinnosť postupne klesá. Tento problém môže byť spôsobený antibiotickou rezistenciou, ktorá je často výsledkom nadmerného užívania antibiotík.

Mgr. Jakub Ďurčík
Mgr. Jakub Ďurčík
Prečo by sme mali spozornieť, keď antibiotiká prestanú fungovať

Obsah článku

Antibiotiká predstavujú neoddeliteľnú súčasť modernej liečby. Od vynájdenia prvého antibiotika – penicilínu – ubehlo už takmer storočie a v liečbe sa dnes používajú desiatky rôznych druhov antibiotík. Ich účinok môže byť dvojaký – baktericídny (baktérie usmrcujúci) alebo baktériostatický (zastavujúci rast baktérií). Tento účinok však klesá. Môže za to antibiotická rezistencia a jej hlavnou príčinou je nadmerné užívanie antibiotík.

Tak ako väčšina organizmov, aj baktérie sú schopné prispôsobovať sa podmienkam- životného prostredia – aj tým nepriaznivým, antibiotickým. Pod pojmom antibiotická rezistencia treba chápať odolnosť baktérií, ale aj húb či parazitov, proti antibiotikám, na ktoré boli predtým citlivé. Opačne povedané, antibiotiká používané v dnešnej praxi prestávajú byť účinné na infekčné ochorenia, na ktoré boli kedysi účinné. Príkladom môže byť „zlatý stafylokok“, ktorý sa pred 70 – 80 rokmi úspešne liečil penicilínom, no dnes je naň takmer úplne rezistentný.

Baktérie môžu byť na antibiotiká rezistentné prirodzene, pretože to majú takpovediac v génoch. Prirodzená rezistencia je daná stavbou a metabolizmom baktérie – napríklad prítomnosť bunkovej steny predstavuje kľúčový faktor odolnosti baktérie na antibiotikum. Preto sa pre antibiotiká definuje takzvané bakteriálne spektrum (napríklad širokospektrálne tetracyklíny, úzkospektrálne antituberkulotiká; stredné spektrum má väčšina cefalosporínov a penicilínov). Získaná antibiotická rezistencia vzniká pri strete baktérie s antibiotikom alebo pri strete baktérie s už rezistentnou baktériou. Jej podstata je vcelku zložitá a komplexná (najčastejšie ide o mutácie). Zahŕňa procesy, ako je napríklad enzymatická inaktivácia antibiotika, či aktívne „vypudenie“ antibiotika z bunky baktérie.

Čo to znamená, ak sme chorí

Na zdravie pacienta má tento jav negatívny dopad. Pri nesprávnom alebo pri nadmernom užívaní antibiotík môžu baktérie v tele človeka nadobudnúť rezistenciu (schopnosť odolávať), a v budúcnosti nemusia byť tieto antibiotiká u pacienta účinné. Okrem toho, že baktéria získa schopnosť byť odolná na antibiotikum, pacienta toto antibiotikum nevylieči. Liečba sa môže predĺžiť a skomplikovať, zdravotný stav sa môže zhoršiť, pretože sa nepodáva správna liečba. Nehovoriac o nežiaducich účinkoch antibiotika. Hospitalizácia pacienta je výsledne dlhšia. Globálne ide o jednu z najväčších hrozieb verejného zdravia, pretože sa zvyšuje úmrtnosť na banálne infekcie. Národné centrum zdravotníckych informácií hlási medziročný pokles spotreby antibiotík, avšak použitie antibiotík v bežnej ambulantnej praxi je mierne vyššie ako v ostatných krajinách EÚ. Predpisovanie antibiotík možno v mnohých prípadoch považovať za neopodstatnené. Antibiotiká by sa nemali podávať preventívne, no aj tak sa stáva, že sú predpisované ako prevencia druhotnej bakteriálnej infekcie pri ochorení COVID-19. 

Na vírus SARS-CoV-2 antibiotiká nezaberajú, je priam nežiaduce užívať ich, pretože sa tým rozvíja antibiotická rezistencia. Tá sa počas COVID pandémie jednoznačne zhoršila. Preto je dôležité držať sa niekoľkých zásad správneho užívania antibiotík, čím sa môže znížiť riziko antibiotickej rezistencie.

Potrebujete antibiotiká? Odpoveď vám ukáže CRP test

Kedy je vhodné užívať antibiotiká

Antibiotiká sa odporúča užívať po potvrdení bakteriálnej infekcie – či už laboratórnym testom, no rýchlejším, jednoduchším a vcelku spoľahlivým testom je CRP test. C-reaktívny proteín je marker zápalu, jeho hodnoty bývajú zvýšené len mierne pri vírusových infekciách (pod 40 mg/l – s výnimkou niektorých vírusov, ktoré spôsobujú vysoké CRP). Naopak, pri bakteriálnych infekciách hodnota CRP rapídne narastá už po 6 hodinách od akútnej fázy infekcie nad 60 mg/l (maximum po 24 – 48 hodinách – aj nad 100 mg/l). CRP test tak umožňuje rozlíšiť vírusovú infekciu od bakteriálnej. 

Pre správne vyhodnotenie treba určiť začiatok choroby – kedy sa objavili prvé príznaky, napríklad horúčka, kašeľ, ťažkosti pri močení a podobne. V rámci služieb aj lekárne Dr. Max ponúkajú možnosť merania hladiny CRP z kvapky krvi. Výsledok je presný, spoľahlivý a rýchly (do 3 minút). Často túto službu ponúkame pacientom po konzultácii, či je antibiotikum predpísané od lekára naozaj potrebné, alebo či je namieste ešte danú liečbu zvážiť (najmä v tom prípade, ak lekár CRP test nevykonal).

Samozrejme, CRP test nenahrádza klasické vyšetrenie od lekára, ale výrazne môže usmerniť správnu liečbu v celkovom kontexte zdravotného stavu pacienta. Dajte preto aj lekárnikovi možnosť zistiť viac o vašom zdravotnom stave, aby ste dostali liečbu naozaj správnu, bezpečnú a efektívnu, a aby ste aj vy ako pacienti mohli prispieť k tomu, aby sa antibiotická rezistencia nerozvíjala ešte viac.

Ako užívať antibiotiká

  • Prevencia – predchádzajte chorobám správnou hygienou rúk a absolvovaním povinných očkovaní.
  • Užívajte antibiotiká len ak vám ich predpíše lekár (neužívajte antibiotiká svojvoľne, z domácich zásob).
  • Neužívajte antibiotiká pri nekomplikovaných, často vírusových ochoreniach (prechladnutie, chrípka).
  • Nevyvíjajte nátlak na lekára alebo na lekárnika, aby vám antibiotiká predpísal, prípadne vydal bez lekárskeho predpisu.
  • Riaďte sa pokynmi lekára alebo lekárnika – užívajte antibiotiká v pravidelných časových odstupoch, doužívajte celé balenie antibiotík a neskracujte liečbu po zlepšení príznakov.
  • Ak ste zabudli užiť dávku antibiotika, užite ju čo najskôr a následne pokračujte v predpísaných intervaloch.
  • Nespotrebované antibiotiká vráťte do lekárne.
  • Neuchovávajte ich a ani sa o ne nedeľte s inými – ani keď majú rovnaké ťažkosti ako vy.

Ďalšie články k téme Prečo by sme mali spozornieť, keď antibiotiká prestanú fungovať

O autorovi
Mgr. Jakub Ďurčík
Mgr. Jakub Ďurčík
Čítať viac od autora
Späť na zoznam
O autorovi
Mgr. Jakub Ďurčík
Mgr. Jakub Ďurčík
Čítať viac od autora

Obsah článku