9. Ako sa diabetes lieči? 12.08.2019

12. 8. 2019 · 4 minúty na prečítanie

Hlavným cieľom liečby diabetu je dosiahnuť dlhodobo normálne hladiny krvného cukru alebo sa k nim aspoň čo najviac priblížiť a umožniť tak chorému plnohodnotný aktívny život.

 

● To je možné dosiahnuť správnou liečbou diabetu a predchádzaním neskorších komplikácií, prípadne ich kvalitnou liečbou.

● Liečba každého diabetika by mala zahŕňať režimové opatrenia. K nim patrí vhodne zvolená diéta fyzická aktivita s ohľadom na vek, typ diabetu, hmotnosť pacienta a prítomnosť pridružených ochorení. Druh diéty pre každého pacienta určuje lekár. Podľa situácie sa volí diabetická diéta alebo kombinácia s redukčnou diétou. Tá je vhodná najmä u pacientov s diabetom 2. typu, pri ktorom je často prítomná obezita.

● Liečba pomocou liekov je pri diabete 1. a 2. typu odlišná. Diabetes 1. typu si vyžaduje od začiatku liečbu inzulínom. Základom liečby diabetu 2. typu sú režimové opatrenia, ktoré sa doplňujú liekmi vo forme tabliet, takzvanými perorálnymi antidiabetikami. V niektorých prípadoch sa perorálne antidiabetiká kombinujú s podávaním inzulínu.

● Samozrejmou a nenahraditeľnou súčasťou terapie diabetu je i liečba pridružených ochorení.

 

LIEKY

Liečba diabetu sa často nezaobíde bez liekov predpisovaných na lekársky predpis.

● Lieky na diabetes sa užívajú dlhodobo.

● Konkrétny vhodný liek alebo kombináciu liekov určuje po starostlivom vyšetrení lekár (diabetológ).

Lieky na diabetes nie je v žiadnom prípade vhodné vysadzovať ani meniť ich dávkovanie bez vedomia lekára.

● Lieky na diabetes sa užívajú pravidelne, v predpísanom čase a množstve.

 

PERORÁLNE ANTIDIABETIKÁ 

 

 

● Perorálne antidiabetiká sú lieky, ktoré rôznymi mechanizmami znižujú hladinu krvného cukru. Tieto lieky sa užívajú vo forme tabliet.

● Podávajú sa pri liečbe diabetu 2. typu.

● Používajú sa buď samostatne, alebo je možné kombinovať ich medzi sebou navzájom s inzulínom.

 

 

 

INZULÍN

● Používa sa na liečbu diabetu 1. typu. U diabetikov 2. typu sa podáva vtedy, keď sa nedarí liečbu zvládať pomocou perorálnych antidiabetík. Ďalej je inzulín vhodný u tehotných diabetičiek, u chorých so zlyhávajúcimi obličkami alebo chorou pečeňou a pri neznášanlivosti perorálnych antidiabetík.

● Inzulínové prípravky pôsobia rovnako ako prirodzený inzulín produkovaný pankreasom.

● V súčasnosti sa na liečbu využíva iba ľudský inzulín a upravený ľudský inzulín (takzvané inzulínové analógy).

● Inzulínové prípravky sa delia podľa rýchlosti nástupu účinku a dĺžky ich pôsobenia na prandiálne, ktoré sa podávajú pred hlavnými jedlami (majú rýchly začiatok a krátke trvanie účinku), bazálne, ktoré sa podávajú večer pred spaním alebo ráno (účinkujú dlhodobo a vyrovnane), a bifázické (kombinácia bazálneho a prandiálneho účinku v jednom podaní).

● Vzhľadom na to, že inzulín podlieha pôsobeniu kyslého prostredia žalúdka i pôsobeniu tráviacich enzýmov v čreve, jeho injekčné podanie je v súčasnosti jedinou možnosťou.

● Bežne sa inzulín podáva pomocou podkožnej injekcie (v súčasnosti najčastejšie pomocou takzvaného inzulínového pera) alebo pomocou inzulínovej pumpy.

● Pri podávaní inzulínu podkožnou injekciou alebo perom je nutné dôsledne striedať miesta vpichu, aby nedošlo k poškodeniu podkožného tkaniva. Pred každým podaním inzulínu je nutné kožu v miestach vpichu skontrolovať, či nevykazuje známky zápachu alebo infekcie.

● Zvyčajný dávkovací režim podávaného inzulínu má čo najviac napodobňovať jeho prirodzenú tvorbu.

Dávkovanie inzulínu vždy určuje lekár. Samostatnú úpravu dávky inzulínu povoľujú lekári iba u „skúsených“ diabetikov, ktorí sú náležite poučení.

● U pacientov, ktorí nedosiahnu uspokojivú liečbu klasickým dávkovacím režimom, sa môže zvoliť podávanie inzulínu pomocou inzulínovej pumpy.

● Pumpa sa používa aj pri plánovaní i po celý čas trvania tehotenstva.

 

UCHOVÁVANIE INZULÍNU A MANIPULÁCIA S NÍM:

● Inzulín musí byť vždy skladovaný v chladničke. A to na takom mieste, kde nemôže dôjsť k jeho zmrznutiu.

Používaný (už otvorený) inzulínový prípravok môže byť skladovaný pri izbovej teplote, napríklad v inzulínovom pere, maximálne jeden mesiac.

● Inzulínové prípravky sa nesmú vystavovať priamemu slnečnému žiareniu a nesmú byť uložené na miestach, kde by mohlo dôjsť k prudkému zvýšeniu teploty (napríklad v aute stojacom na slnku, na televízore).

● Hodiny trvalého otriasania, napríklad pri dlhej jazde autom, môžu spôsobovať zhlukovanie alebo vytvorenie bielej vrstvy na vnútornej stene fľaštičky – taký inzulín sa už nesmie použiť.