Probiotiká v hlavnej úlohe

Mgr. Patrícia Bettešová 10.12.2018

Našu črevnú flóru ovplyvňuje viac ako 400 000 baktérií, mnohé z nich sú pre zdravie nevyhnutné a prospešné. Mikroflóra každého človeka je tak jedinečná, ako naše zreničky. V ľudskom tele sa nachádza 1,5 až 2 kilogramy baktérií a v tele máme 10-krát väčší počet bakteriálnych buniek ako ľudských. Črevná flóra patrí medzi najdôležitejšie súčasti ľudského tela. Jej správne osídlenie je nevyhnutné pre prirodzený vývoj imunitného systému už od ranného veku. Tvorí sa pri prirodzenom pôrode a preto chýba u detí narodených cisárskym rezom. Črevná mikroflóra sa s pribúdajúcim vekom mení vplyvom viacerých faktorov.

"Baktéria"

Keď sa povie slovo baktéria, všetci si predstavia niečo zlé, zdraviu škodlivé, čo spôsobuje rôzne infekcie a ochorenia. Existujú aj také, ktoré produkciou jedovatých látok (toxínov) a množením poškodzujú svojho hostiteľa, teda naše telo. Poznáme však aj zdraviu prospešné baktérie, ktoré možno nájsť napríklad v ústnej dutine (jazyk, povrch zubov, ďasná), v horných dýchacích cestách (nosohltan, krčné mandle), v gastrointestinálnom trakte (žalúdok, tenké črevo, hrubé črevo), v ženskom genitálnom trakte (vonkajšie genitálie, pošva) ale aj v koži. Pre ľudský organizmus sú dôležité a plnia v ňom významnú úlohu. Chránia nás pred tými „zlými“ choroboplodnými baktériami, podporujú trávenie a pôsobia na imunitu.

Narušiť našu prirodzenú mikroflóru môžu rôzne látky, ako napr. antibiotiká, ktoré nemajú schopnosť rozlíšiť prospešné baktérie od tých patogénnych a tak zahubia všetky, ktoré im prídu „do cesty“. Užívanie antibiotík predstavuje výrazný zásah do organizmu, ale aj napriek tomu sú nezastupiteľné v liečbe infekcií.  Pri častom alebo nepravidelnom užívaní antibiotík vzniká odolnosť (rezistencia), ktorá predstavuje schopnosť organizmu odolávať danému liečivu. Výsledkom toho je fakt, že antibiotiká neplnia svoju funkciu a infekcie sa môžu skomplikovať.

Odolnosť baktérií na antibiotiká

Poznáme viaceré situácie, kedy dochádza k odolnosti baktérií voči antibiotikám. Prvá nastáva, keď pacient prestane užívať antibiotiká skôr, ako mu predpísal lekár. Lieky totiž nestihnú zabiť všetky baktérie, resp. zastaviť ich rozmnožovanie. Tie, ktoré prežijú, už majú vyššiu odolnosť na antibiotiká. Ďalším dôvodom odolnosti býva situácia, kedy si sám pacient zníži dávkovanie, resp. vynechá dávky. Lieky potom nemajú dostatočnú silu. Baktérie prežijú, ďalej sa množia a vytvoria si odolnosť (rezistenciu) na podávané antibiotiká. No a v neposladenom rade dochádza k odolnosti baktérií voči antibiotikám v prípadoch, ked’ pacient užíva antibiotiká bezdôvodne, umožňuje „svojim“ baktériám zvyknúť si na ne. Súčasne vo svojom tele zabíja aj telu prospešné baktérie.

Na to, aby sme znížili nežiaduce účinky antibiotík, sa používajú probiotiká. Ide o živé mikroorganizmy prirodzene sa vyskytujúce v našej črevej mikroflóre. Termín probiotický je odvodený od gréckeho slova bios - pre život - a označuje mikroorganizmy, ktoré majú po užití priaznivý vplyv na ľudské telo. Podporujú trávenie, chránia sliznice, pomáhajú pri hnačke i zápche a dokonca môžu pozitívne vplývať na znižovanie cholesterolu. Najlepšie probiotiká sú samozrejme tie prirodzene prijaté zo stravy. Probiotickými potravinami nazývame výrobky s obsahom probiotických kultúr. Patria k nim kyslé mliečne výrobky (acidofilné, kefírové mlieko, žinčica, jogurt, bryndza), ale napríklad aj kyslá kapusta. Obsahujú jeden alebo viac živých mikrobiálnych kmeňov zlepšujúcich zloženie črevnej mikroflóry.

 

Ako si vybrať a užívať probiotiká pri antibiotickej liečbe?

Širokú škálu doplnkov s obsahom probiotických kultúr môžeme nájsť aj v lekárni. Pri výbere a užívaní probiotík platí niekoľko pravidiel, ktoré sú potrebné na zachovanie ich pozitívnych účinkov. Rôzne kmene probiotických baktérií majú aj mierne odlišné úlohy v tele. Sú rozmiestnené na rôznych miestach tráviaceho traktu. Najkvalitnejšie sú však také, ktoré obsahujú aspoň miliardu živých baktérií v jednej kapsule a aspoň 3 - 4 probiotické kmene. Mnohé kmene navzájom spolupracujú a sú tak účinnejšie. Často je preto počet rôznych kmeňov baktérií v produkte dôležitejší, než celkový počet baktérií, ktoré obsahuje.

Medzi najvýznamnejšie patria baktérie z rodov:

• Lactobacillus (laktobacily — baktérie mliečneho kvasenia),

• Bifidobacterium (bifidobaktérie),

• ojedinele aj Enterococcus (enterobaktérie),

• kvasinky (Saccharomyces boulardi) a iné.

 

Poznáme viac druhov baktérií a každý je určený na rôzny typ ťažkostí. Do kmeňa Lactobacillus možeme zaradiť Lactobacillus acidophilus (podpora vstrebávania živín, pomoc pri hnačke a trávení mliečnych potravín — intolerancia laktózy), Lactobacillus rhamnosus (pomoc pri prevencii „cestovateľskej hnačky“) a Lactobacillus plantarum (zástava rastu a množenia baktérií, stimulácia imunitného systému). Do kmeňa Bifidobacterium patria Bifidobacterium longum (zachytávanie toxínov), Bifidobacterium bifidum (trávenie mliečnych výrobkov, lepšie využitie živín). A pozor, netreba zabúdať, že probiotiká sú živé mikroorganizmy a správny spôsob skladovania je pre ich prežitie nevyhnutný. Niektoré je potrebné uchovávať v chlade a chladničke. Mali by byť uchovávané na suchom a tmavom mieste, mimo slnečného žiarenia.

 

Dbajte na správne užívanie

Hoci sa môžu probiotiká užívať kedykoľvek počas dňa, ideálne je ich užívať spolu s jedlom a zvlášť pozorným treba byť v prípade užívania antibiotík. Časový interval medzi nimi musí byť minimálne 2 — 4 hodiny, aby sa predišlo zničeniu probiotík antibiotikami. Najskôr treba užiť antibiotikum a následne po 2 — 4 hodinách užiť probiotikum, nie opačne. Ak užívame antibiotiká každých 12 hodín, probiotikum treba užiť dvakrát denne. Takto stále dodávame nášmu organizmu živé baktérie a priebeh liečby je omnoho šetrnejší. Niektoré probiotiká sú odolné voči väčšine antibiotík ako napr. Bacillus clausii či Lactobacillus rheuteri, možu sa teda užívať súčasne s antibiotikom. Ukončenie antibiotickej liečby však neznamená aj ukončenie užívania probiotík. S užívaním by sme mali pokračovať aspoň dva až tri týždne po ukončení liečby antibiotikami, aby sme predišli vzniku tzv. post — antibiotickej hnačky. Probiotiká potrebujú k životu kvalitnú potravu — vlákninu. Táto zložka potravy sa volá prebiotikum a najčastejšie ju získavame prirodzene zo stravy. Nájsť ju môžeme v potravinách bohatých na vlákninu ako je napríklad kukurica, cesnak, cibuľa, paradajky, banány, ovsené vločky, obilniny. Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktorým prebiotiká slúžia akopotrava pre ich správny rast a množenie. Na našom trhu sa nachádza množstvo probiotických prípravkov, preto vám pri výbere toho najvhodnejšieho probiotika pre vás ústretovo a ochotne poradia v každej lekárni.

Mgr. Patrícia Bettešová

Som Patrícia, mám 28 rokov a pochádzam z dedinky Gemerská Poloma. Všetok môj voľný čas venujem mojej rodine. Milujem šport ako lyžovanie, turistiku, bicykel a najnovšie aj moju novú kolobežku Xiaomy. Pracujem v lekárni a túto prácu mám rada, hlavne keď vidím, že to čo robím, má zmysel.

Zadaná emailová adresa už je registrovaná.
Prosím zadajte heslo a prihláste sa.

(Heslo Vám bolo v minulosti zaslané na Váš email, ak ho neviete nájsť, kliknite na Zabudol som heslo)

Prihláste sa do newslettra a získajte pravidelné informácie o super ponukách, akciách a zľavách. Zo zasielania sa môžete kedykoľvek odhlásiť.

Prihláste sa na odber noviniek