MOBBING alebo NEETICKÉ SPRÁVANIE NA PRACOVISKU 13.02.2017
Čím väčšia firma = tým viac rôznych pováh, čo predstavuje náročný proces na udržanie zdravej firemnej kultúry, ktorá podporuje otvorenú komunikáciu, priateľské vzťahy, zastáva morálne hodnoty a vedie svojich zamestnancov k úcte a rešpektu voči ostatným. Najčastejšie dochádzka k amorálnemu správaniu vo firmách, ktoré sa o svojich zamestnancov nezaujímajú, kde chýba systém vedenia, organizácie práce a celková disciplína. Pri rôznych reštrukturalizáciách alebo pri zoštíhľovaní organizačných štruktúr dochádza u zamestnancov k strachu o stratu miesta, podporuje sa rivalita a zákernosť.
Aký je však rozdiel medzi bežnými pracovnými konfliktmi a kedy už možno hovoriť o závažnom probléme, o tzv. mobbingu? Ako takéto správanie rozpoznať, identifikovať či v ideálnom prípade mu predísť. Ak už na také správanie natrafíme, ako ho môžeme eliminovať a natrvalo odstrániť?
Mobbing je definovaný ako druh šikanovania, ktoré je vedomé, systematické a cielené. Často sa jedná o negatívne a neetické komunikačné správanie namierené proti jednotlivcovi jednou alebo viacerými osobami. Cieľom mobbingu je pritom dotyčného potupiť, uraziť a častokrát aj vyštvať z pracovného prostredia. Na to, aby sme mohli tvrdiť, že sa jedná o mobbing, musia byť vyvíjané útoky úmyselné, uskutočňované min. 1 x do týždňa v trvaní 6 mesiacov. Okrem klasického mobbingu (medzi kolegami) poznáme aj jeho iné formy ako je napr. „bossing“, ktorý predstavuje vedomé psychické a systematické šikanovanie podriadeného zo strany nadriadeného. „Staffing“ zasa označuje situáciu, kedy šikanujú nadriadeného jeho podriadení. V tomto prípade však problém spočíva najmä v manažérskej nezrelosti vedúceho pracovníka. K najčastejším príkladom mobbingu patrí napr. poukazovanie na chyby, sexuálne obťažovanie, zastrašovanie, neadekvátne rozdelenie úloh medzi kolegami, neschvaľovanie dovoleniek, nútené nadčasy, prílišná kontrola, privlastňovanie si nápadov podriadeného, bránenie v kariérnom posune či vyhrážanie o ukončení pracovného pomeru a mnohé iné.
Fázy mobbingu:
Je dôležité rozlišovať náhle vzplanutie hnevu alebo nervozitu od mobbingu, pre ktorý sú typické nasledujúce fázy:
1. I.fáza – konflikty na pracovisku: väčšinou to začína banálnym a malicherným konfliktom, na ktorý sa nabaľuje ohováranie a posmechy týkajúce sa fyzického zjavu človeka (postava, estetická vada, telesný handicap). Nemusí sa však jednať o šikanovanie na vedomej úrovni, preto je ešte relatívne jednoduché toto správanie zastaviť.
2. II.fáza – postupný psychoteror: správanie prechádza postupne k vedomému psychoteroru. Najskôr útoky nie sú tak časté a mobber skúša, kam až môže zájsť. U obeti sa prejavujú prvé negatívne známky odrážajúce sa na jej psychike. Postupne sa začína sociálne izolovať.
3. III.fáza – systematický psychoteror: útoky bývajú čoraz krutejšie a častejšie. Obeť si uvedomuje, že je terčom šikany, začína mať problémy s pracovnými úlohami, dostáva do konfliktu so zamestnávateľom a psychicky sa rúti.
4. IV. Fáza – vylúčenie: dotyčný je psychicky zlomený, čo sa prejavuje na jeho správaní a výkone a to aj v oblastiach súkromného života. Jeho sebaúcta a celková integrita osobnosti je narušená. Človek si prestane veriť a začne o sebe v predtým bežne zvládaných situáciách absolútne pochybovať.
Najčastejšie sa obeťami mobbingu stávajú ľudia, ktorí bývajú osamotení (žena v čisto mužskom kolektíve alebo naopak), ľudia nápadní (napr. rečová alebo dialekt), úspešní (napr. povýšenie) alebo noví na pracovisku (prínos zmeny a narušenie zaužívaného). Častým spoločným znakom je akási odlišnosť v porovnaní s ostatnými členmi kolektívu. Taktiež ani pri osobách, ktoré mobbing vykonávajú (tzv. mobberi), nevieme s presnosťou určiť typického páchateľa, predsa však u nich nachádzame určité podobné charakteristiky ako je napr. sklon agresívnemu správaniu. Môžu to byť pokojne karieristi, ktorí chcú svoj úspech dosiahnuť na úkor druhých alebo sú to mobberi závistlivci, či takí, ktorí túžia po moci a vyvršujú sa na druhých kolegoch. Ženy v mobbingu častejšie ohovárajú či emočne vydierajú, naopak muži volia skôr pasívne formy mobbingu ako je napr. ignorácia.
Podľa prieskumov zažilo niekedy šikanovanie na pracovisku približne 17% pracovníkov. Mobbing býva často zamlčovaný, skrývaný a zákerný, vďaka čomu býva jeho dopad na obeť o to závažnejší. Predstavuje obrovský psychický nápor, ktorý ak nie je riešený môže okrem psychickej oblasti zasiahnuť aj oblasť fyzickú a prejaviť sa vo forme psychosomatických obtiaží ako je nespavosť, strata chuti do jedla, migrény, závrate či búšenie srdca a pod. Na úrovni psychických symptómov sa jedinec stáva labilnejším, citlivejším až prehnane ustráchaným. Mobbing je tak závažný že môže v niektorých prípadoch vyústiť k sebapoškodzovaniu a v extrémnych prípadoch až k sebevražde.
Z etického hľadiska by preto malo mať každé vedenie spoločnosti povinnosť riešiť akékoľvek podozrenie na šikanu a pomáhať mobbing eliminovať a natrvalo odstrániť. Viackrát spomínanú zdravú firemnú kultúru by malo vedenie firmy šíriť a podporovať napr. aj vytvorením oddelenia, prípadne stanoviť osobu, u ktorej by dotknutá osoba mohla vyhľadať pomoc, nájsť útočisko a navrhnúť jej opatrenia na riešenie tohto závažného problému. Väčšie spoločnosti majú pracovného psychológa, ktorý zachováva diskrétnosť a jedná v súlade s etickým kódexom o ochrane súkromia daného človeka.
Ste obeťami mobbingu či jeho svedkami? Tú sú kroky, ako čo najskôr tento problém efektívne riešiť:
1. Okamžite konať a neodkladať riešenie týchto extrémnych problémov na neurčito.
2. Utvrdzovať sa v tom, že mobber má problém sám so sebou, trpí nedostatkom sebavedomia čím eliminujete vlastný počiatočný strach a neistotu.
3. Postaviť sa na odpor alebo sa v mobbingu prejaviť, čo je však veľmi ťažké a je to skôr začarovaný kruh, keďže väčšinou sú šikanovaní tí, ktorí sa brániť nevedia alebo majú strach dať niečo najavo. Vyhľadajte preto pomoc.
4. Otvorená komunikácia, priama konfrontácia a poukazovanie na nežiadúce správanie prostredníctvom firemnej kultúry.
5. Vyhrážky či útoky je potrebné si zaznamenávať a zdokumentovať a následne to komunikovať nadriadenému, či priamo vedeniu spoločnosti.
6. Požiadanie o preloženie na iné oddelenie .
7. Odchod z „nezdravej“ spoločnosti.
