4. Astma Bronchiale

19. 12. 2019 · 4 minúty na prečítanie

Astma bronchiale (AB) je chronické celoživotné zápalové ochorenie dýchacích ciest. Vyskytuje sa pomerne často, na jeho vzniku sa podieľajú nielen dedičné faktory, ale aj negatívne vplyvy vonkajšieho prostredia. U ľudí, ktorí majú v rodine výskyt alergických ochorení, predovšetkým alergickej nádchy a atopického ekzému, je riziko vzniku AB významne vyššie. Toto ochorenie môže vzniknúť v každom veku, pričom u mladších ľudí je značný vzťah k alergii, u pacientov vo vyššom veku sú rozšírené skôr nealergické formy.

Pri AB je nevyhnutná správna a disciplinovaná liečba. Ochorenie pod nedostatočnou kontrolou totiž významne zhoršuje kvalitu života pacienta, znižuje jeho výkon a v závažných formách môže byť aj život ohrozujúce.

 

Aké sú prejavy astmy bronchiale?

Typickými prejavmi AB sú opakované stavy dýchavičnosti sprevádzané piskotom pri dýchaní, zvieravým pocitom na hrudi a kašľom, ktorý môže byť niekedy hlavným alebo aj ojedinelým príznakom. Kašeľ býva suchý a dráždivý, záchvatovitý, niekedy môže byť prítomné aj vykašľanie malého množstva hlienu. Môže vznikať ako reakcia na chladný vzduch, vdýchnutie dráždivých látok (napríklad cigaretový dym), fyzickú námahu a podobne. Tieto ťažkosti sa častejšie objavujú v noci a nadránom. Pacienti bývajú často unavení, nakoľko môžu mať narušený spánok. Uvedené prejavy významne obmedzujú pacienta, preto je včasné rozpoznanie ochorenia a správne nastavená liečba nesmierne dôležitá.

Diagnóza AB zvyčajne vychádza z výskytu uvedených ťažkostí, rodinnej a osobnej anamnézy, reakcie na nastavenú liečbu a spirometrie. Spirometria je základné vyšetrenie pľúc, ktoré stanovuje pľúcnu ventiláciu, čiže výmenu vzduchu medzi pľúcami a atmosférou. Súčasťou diagnostiky by malo byť aj alergoimunologické vyšetrenie na potvrdenie prípadnej alergie, ako aj následné posúdenie stupňa vplyvu stanovenej alergie na ochorenie.

 

Ako správne pristupovať k liečbe astmy bronchiale?

Súčasná liečba AB prostredníctvom správne nastavenej terapie je veľmi účinná a zabezpečuje pre pacientov kvalitu života na vysokej úrovni. I napriek tomu je však veľmi dôležitá prevencia, ktorú možno rozdeliť do troch hlavných stupňov. Primárnou prevenciou je snaha úplne zabrániť vzniku ochorenia, čo ale vzhľadom na charakter AB nie je plne možné. Odporúča sa ale vyhýbať sa hlavným rizikovým faktorom – aktívnemu aj pasívnemu fajčenie a podobne. Sekundárna prevencia sa zameriava na obdobie medzi prvým stretom s rizikovým faktorom a objavením príznakov ochorenia. Cieľom je snaha vyhnúť sa kontaktu s alergénom a zabrániť tak prechodu ochorenia do chronickej formy. Terciárna prevencia je snaha o odstránenie spúšťačov, a to už pri prvých príznakoch ochorenia. Zameriava sa na cielenú kontrolu nad chorobou ako na zníženie spotreby liekov. Súčasťou je aj dôsledné dodržiavanie nastavenej liečby.

 

Základné režimové opatrenia pri astme bronchiale sú:
  • Nefajčiť, ako aj obmedziť pobyt v zafajčenom prostredí.
  • Vyhýbať sa prašnému prostrediu a miestam so zvýšeným výskytom alergénov ako prípadným spúšťačom AB.
  • Nechovať domáce zvieratá a obmedziť styk s nimi.
  • Dbať na výber vhodného zamestnania (prašnosť pracovného prostredia a podobne).
  • Každodenné upratovanie v domácnosti – vysávanie a utieranie prachu, pravidelná výmena posteľnej bielizne.
  • Chrániť sa pred prechladnutím – otužovanie, pravidelný pohyb, primerané obliekanie, očkovanie proti sezónnym chrípkam a podobne.

 

Na čo dbať pri inhalačnej liečbe:

Medzi najčastejšie používané preventívne lieky pri AB radíme inhalačné kortikosteroidy. Sú liekom prvej voľby, keďže pri dôslednom dodržiavaní nastavenej liečby, ako aj správnej aplikácii sú pri liečbe AB veľmi účinné. Každý pacient však musí dbať na správne používanie inhalačného kortikosteroidu. Inhaláciu je vhodné uskutočňovať pred jedlom. Jedlo by totiž mohlo narušiť sliznicu ústnej dutiny a liek by sa tak mohol vstrebávať vo zvýšenej miere. Po inhalácii sa odporúča vypláchnuť ústa a vodu vypľuť, prípadne vyčistiť zuby, aby sme obmedzili výskyt nežiaducich účinkov kortikosteroidov.

 

Kedy je potrebná konzultácia s lekárom ?
(pokiaľ pacient nemá AB zatiaľ diagnostikovanú)

  • chronický kašeľ (suchý aj produktívny)
  • dlhodobá zhoršujúca sa dýchavičnosť
  • nedostatočne kompenzovaná liečba alergie